Takmer sme o tento deathmetalový sviatok a hostinu pre fajnšmekrov prišli, pretože na jeho dátum pôvodne vychádzal aj koncert slovenských stálic OBLITERATE a ČAD v Cassbare. Dve akcie - aj keď nie pre úplne totožné publikum – v jednom objekte, poznáme Slovensko a Košice zvlášť, tá „finančne náročnejšia“ by dopadla smutne. Našťastie stále existujú ľudia, ktorí nepotrebujú hádzať druhým polená pod nohy a preto sa patrí poďakovať organizátorom akcie na poschodí, že ju preložili o deň skôr. Košicko-svätojurský ples dopadol podľa očakávania výborne, asi osemdesiat ľudí.
Pokiaľ ide o ten sobotňajší, namixovaný z troch amerických a jednej islandskej atrakcie, prinajmenšom po hudobnej stránke sa patrilo očakávať veľa, po stránke návštevníckej radšej ani nie.
Kvôli povinnostiam som nestihol začiatok, pred pol ôsmou už reykjavícke kvinteto BENEATH do ešte stále prispatej, sobotnú apatiu pomaly striasajúcej cca polstovky ľudí pálilo vysoko výživnú kanonádu s dobrým zvukom, ktorý je na deathmetalových akciách v Colle v zásade už tradíciou. Islanďania hrajú brutálny death metal, skôr technický, s koreňmi napr. u DEATH, NECROPHAGIST, alebo aj AGIEL.
Mám pocit, že hralo sa hlavne z debutového albumu „Enslaved By Fear“, ktorý je napriek vyššie spomenutým prirovnaniam aj nekompromisne naklepanou jazdou. Aktuálna novinka „The Barren Throne“ totiž prekvapuje až nečakanou dávkou európskej atmosférickosti a melodiky, nájdete tu viacero rozsiahlejších, akustickými vyhrávkami vyzdobených kompozícií, ktorých v sobotu extra veľa nezaznelo.
Na pódiu už bol nový vokalista Benedikt Natanael Bjarnson, v duchu súčasného BDM imidžu „taký chlapčisko, že by ste to do neho ani nepovedali“. Ten sa do toho opieral ako sa patrí, medzi skladbami veľa nenakecal, ale poďakoval, fanúšikovia tiež mali začo, s predvedenou hudbou a podporou Unique Leader má táto banda z Islandu celkom sľubnú budúcnosť. (Island má o čosi menej obyvateľov než Bratislava, leží až kdesi na konci zemskej dosky, div sa z nej nezošuchne, takže ako ste Slováci v Colle videli, dá sa to.)
Takmer žiadna BDM skupina nemá člena, ktorý by sa mohol ocitnúť v jednej vete spolu so slovom „rozkošný“, bostonským ABNORMALITY sa to však podarilo. Tam, kde by podľa hlasu fanúšik neznalý situáciu asi čakal zvera typu Corpsegrinder, potom pri pohľade na pódium musí rozdýchať, že variabilný BDM growl vydáva cca 50-kilová dievčina, ktorá, death metal hore – dole, je proste „k sežrání“ a najradšej by ste si ju odniesli domov. A má to niečo do seba, že na vás z pódia nikto nefakuje a netituluje vás kadejako „na pár po papuli“. Možno vtedy, keď vás pochváli za stage diving. K tomu pri vynikajúcom vystúpení tejto v poradí poslednej pätice na koncerte konečne došlo a frontwoman Mallika Sundaramurthy ho ocenila.
Ostrejšie porozprávala snáď len ku klipovke „Fabrication Of The Enemy“, protivojnovej a tak akosi „nevlasteneckej“ skladbe. Možno aj vďaka ženskému elementu v kapele sa ABNORMALITY v textoch nevenujú kadejakým sprostostiam, ale vážnejším témam, a hudobne ide o nápaditý, prepracovaný a chytľavý brutal death. Bolo to výborné pre sluch i zrak, myslím, že nie som jediný, kto prípadnú ďalšiu návštevu tejto americkej delikatesy uvíta. Hralo sa prevažne z debutového albumu „Contaminating The Hive Mind“ (2012).
MALIGNANCY s rokom vzniku 1992 sú presne jednou z tých celkom početných bánd, v prípade ktorých je označenie „old school“ urážkou. Kto neverí, nech si vypočuje album „ Eugenics“ z roku 2012, toto má k nostalgickému hraniu death metalu z roku raz – dva fakt dosť ďaleko. Majstri technicky komplikovaného, polámaného a k poslucháčovi bezcitného BDM sa Košiciam predviedli vynikajúcim výkonom. A to teda mal gitarista Ron Kachnic zľahka v hlave, ksichty hádzal strašidelné, pohyby neuveriteľné, občas aj nejaká tá „silly walk“, ale hral ako BDM gitarový pánboh.
MALIGNANCY som už na Slovensku videl, ešte v Novákoch, kedy u nich hral Roger Beaujard, spoluhráč toho pána z Yonkers (NY), pred ktorým sa taxikárom roztrasú nohy ako švédskym stolom, ku ktorým sa rúti profesor Traubner. Roger nahrával aj „Eugenics“, jeho miesto však v súčasnosti zaujal Monty Mukerji (inak aj MORTAL DECAY), ktorý v triku CELTIC FROST s úsmevom na šesťstrunovej base vyšíval pomerne neuveriteľné veci.
Skupinu od bicích bezchybne istil Mike Heller (od roku 2012 aj FEAR FACTORY) a celé to dirigoval veľký sympaťák a šoumen Danny Nelson, v skladbách vokálne absolútny zver, v preslovoch medzi nimi kultivovaný a vtipný „moderátor“, resp. „mašina na hlášky“. Boli fóry na adresu tourmanažéra, aj poďakovanie organizátorom, či pochvala „najkrajšiemu klubu, v akom sme zatiaľ na tomto turné hrali“. (To len tak k tým zamindrákovaným slovenským kecom na adresu klubu od ľudí, ktorí miesto v živote ani nevideli.)
K stagediverskej exhibícii a moshpitu, v ktorom už tradične významnú úlohu hrala LMDM výprava, hral výber z celej tvorby, od „Intrauterine Cannibalism“ a „Motivated By Hunger“ až k súčasnosti. A náhle bol koniec – „teraz privítajme na pódiu našich kolegov DEHUMANIZED z Queens – my sme z Yonkers“. Veľká krása, fakt škoda, že takáto kvalita proste tu na východe nemá viac ako sedemdesiat fanúšikov, lebo toľko platiacich došlo na špičky žánru.
A žáner bol reprezentovaný naozaj pestro – celé to bolo o BDM, a pritom každá kapela výrazne inak. DEHUMANIZED sa s „Prophecies Foretold“ pred 16 rokmi stali supernovou na NYDM scéne, východné pobrežie malo ďalšiu natlakovanú a nekompromisnú smršť, len potom na dlhé roky zmizli a ich návrat už čakal málokto. Vrátili sa však, a ako tak ten reunionový album „Controlled Elite“ počúvam, od roku 2012 ešte stále rastie. Možno aj vďaka tomuto koncertu, pretože DEHUMANIZED naživo – tlak, žiadne zľutovanie, priamočiarosť, agresivita, v podstate „najvážnejšia“ kapela večera.
Gitarista mal miesto očí pomlčky, na struny však dovidel spoľahlivo. Spevák Mike Centrone najprv veľa nenakecal a len „vyzeral“, teda tváril sa „ma neser bo ci obľepim“, potom sa mu jazyk rozviazal – „tento klip sme točili v jednom opustenom kostole, bolo tam asi 6000 stupňov, potili sme sa tak, že nám z toho skoro odpadli gule...“ („Man vs Man“). Alebo – „toto je skladba z dema ’Terminal Punishment’, vyšlo v roku 1996 na kazete, pamätáte si ešte také niečo ako kazety?“ (Čoby nie, asi tisíc by som doma našiel.)
DEHUMANIZED sú aj riadnou porciou slammingu, takého toho funkčného a nedebilného, naživo tie pasáže znejú zdrvujúco, na jednom mieste sa kolega (povstaňte, prichádza Slayer) nezdržal konštatovania „ešte trochu spomalia a bude z toho SAINT VITUS“. Newyorská nakladačka sa skončila po asi štyridsiatich minútach, a ďalšia z luxusných akcií, na aké je Lucas/Underground Booking Agency najväčší macher, bola za nami.
Sobotňajšiemu večeru sa nedalo vytknúť nič. Organizácia aj atmosféra výborná. Zvuk na úrovni. Hrala tu špička USBDM a aj dve mladšie či mladé veľké nádeje. Že na toto všetko príde dokopy stovka ľudí, a v tom už je aj personál a „médiá“, to sa asi holt nedá nič robiť, brutálny death metal je tu zrejme čím ďalej tým menšinovejší žáner.
Je trochu zarážajúce, že väčšina tunajších hudobníkov akciu tak nejako „vypustila“. Niektorí chceli a nedalo sa, a ostatným asi nestojí za to vidieť, ako to aktuálne robia „vonku“. Žáner to na Slovensku má za sebou, koľko je tu dnes spolkov, hrajúcich (death) metal hnaný do extrému? Zostalo ich zopár. Mladé nevznikajú, Slovensko začína byť o old schoole, v horšom prípade kope dedinskú ligu. Vlastne je to jedno, stačí „cigánska argumentácia“ o tom, že na Západe chodí polovičný počet návštevníkov – 40 kusov na IMMOLATION a BROKEN HOPE vo Viedni je krása nevídaná – a vlastne sme na tom dobre.
Ešte raz veľká vďaka organizátorom, kiež ich to ešte aspoň chvíľu baví.
