Island vyváža do sveta éterickú hudbu so sladkou príchuťou, od Sigur Rós až po Ólafura Arnaldsa. To, že sa čelistka Hildur Ingveldardóttir Guðnadóttir vymyká priemeru, prezrádza už príslušnosť k experimentálnemu a minimalistickému britskému vydavateľstvu Touch.

Guðnadóttir zvykne na koncertoch vrstviť ambientne pomalé čelové vŕzganie v droneové lavíny a na nahrávkach ho dopĺňa aj vibrafónom alebo historickými nástrojmi ako citarou alebo violou da gamba. Na novom albume ešte viac zdôrazňuje pochmúrnu historickosť, aj za pomoci väčšieho zapojenia spevu so stredovekým nádychom a zborového spevu.

Je to vyznením konzervatívny, ale stále ojedinelý zjav. Temné a zároveň príjemné počúvanie, pri ktorom spomeniete referencie od Throbbing Gristle, The Knife a Pan Sonic až po dánsky film Únos len pre istotu, ak by doterajšie záchytné body nestačili.