V pôvodnej verzii mali na akcii vystúpiť aj GOATWHORE a iné atrakcie, takmer vo finále sa Košice mohli tešiť „už len“ na SKELETONWITCH a LUNOKHOD, ku ktorým ale nakoniec pribudli aj banskobystrickí thrasheri ACID FORCE. Zrejme preto už o pol ôsmej, v čase avizovanom ako začiatok koncertu, ktorý som stihol na minútu presne, štyria mládenci na pódiu bez milosti rezali prinajmenšom prvú skladbu.
Ak sa povie thrash metal a Banská Bystrica, väčšine sa zrejme vybavia pomerne známi „reprezentanti na Wackene“ ANSTRATUS, týchto ich mladších kolegov si však odporúčam zapamätať, ide o dosť vyššiu voltáž, čerpajúcu tak trochu z Ameriky, ale hlavne z Európy – povedzme mix SLAUGHTER, KREATOR, SODOM, DESTRUCTION, rýchle agresívne paľby, slušné sóla, celkom krutý vokál, energia, na pódiu ožil prelom 80. a 90. rokov so všetkým, čo k tomu patrí. Až na riadny kotol, ak si chalani počas hrania mysleli „to sme sa sem trmácali kvôli päť a pol ľuďom?!“, ani sa im nečudujem. U mňa príjemné prekvapenie, občas besné až na úrovni bratislavských RADIATION, tak sa mi to páči.
Domáci LUNOKHOD boli v pondelok večer asi najväčším žánrovým vybočením z pomerne ortodoxného štýlového záberu akcie. V súčasnosti na scéne už plne etablovaná trojica ostrieľaných hudobníkov – Peťo Malinovský (ex-SWEET SIXTEEN), gitara, spev, Fero Proks (ex-NOSTRUM, CARESS), basgitara, a Kamil Sinicyn (ex-NOSTRUM, DILEMMA atď.), bicie, vokál, prevetrala obe svoje EP a v košickej premiére zazneli aj skladby z už hotového deväťskladbového debutového albumu. Žánrovo dajme tomu alternatívny hard core, postavený aj na technických parádach, aj na energii, pritom bohatý na nálady, kvalita, s ktorou sa dá prezentovať hocikde. Aj vďaka „komornej“ návštevnosti LUNOKHOD svoj set poňali bez nejakého strúhania vážnosti, skrátka zahrali pre niekoľko kamarátov a zahrali dobre.
Vo finále sa nazbieralo 27 kusov platiaceho publika, na čo by sa dalo „cigánsky“ argumentovať „veď v Prahe na to tiež bolo iba 78 ľudí!“ a kadejako prepočítavať, ale ak v takomto meste na formát typu SKELETONWITCH príde takýto počet, tak proste niečo nie je celkom v poriadku a treba si začať vtĺkať do hlavy, že na kvalitný metalový koncert sa musí dať prísť aj inokedy, nie len v piatok. Argumenty „a ráno do roboty?!“ neberiem, pár minút po desiatej večer bolo hotovo.
Za seba poviem asi toľkoto – SKELETONWITCH ma tohto roku z dosť impozantnej ponuky Collossea zatiaľ bavili asi aj najviac, a to som od nich pred koncertom počul tuším jednu skladbu. Dovtedy som ich ignoroval asi aj kvôli pocitu „zrejme ďalší retro rachot v štýle TOXIC HOLOCAUST, a takéto fóry stačia v jednej verzii.“ Chyba, a naživo nás chasníci z Athens v americkom Ohiu všetkých rozsekali. Ich hudbe hral do kariet veľmi dobrý zvuk, v ktorom sa z namakaného melodického, ale aj naklepaného mixu death, black a thrash metalu nestratilo vôbec nič.
V niektorých melodických postupoch sa dali vystopovať odkazy až na MANOWAR, HELLOWEEN alebo IRON MAIDEN, celkovo som si však spomenul hlavne na 2. polovicu 90. rokov a čierne melodické pekelnosti, ktoré chrlili švédski No Fashion Records. SKELETONWITCH boli metal do špiku kostí, aj imidžovo (jeden z gitaristov navyše trochu pripomínal o dosť zdravšiu verziu Blakea Judda z NACHTMYSTIUM), aj prístupom, proste metalový koncert, pri ktorom sa kašle na to, že „doba už je iná“. Skvelou posilou celkovo hudobnícky i skladateľsky výborne disponovanej bandy bol nový či zastupujúci vokalista Andy „Weedgrinder“ Horn, striedajúci cca tri polohy krutých vokálov. V každej z nich znel dokonale strašidelne, aj celkovo pôsobil dojmom človeka, ktorý sa na pódiu pohybuje mimo tohto sveta, zvlášť zábavná bola vsuvka s kopaním hrobu. Popri metalovom strašení nezabudol pobaviť nejakými tými pripoviedkami o hulení pred košickým koncertom, zablahoželať k 30. narodeninám basákovi Evanovi Lingerovi a ďakovať košickému publiku asi aj viac, než koľko si zaslúžilo. Ale dajme tomu, že počítajú sa tí, ktorí prišli, nie tí, ktorí zostali doma, a nakoniec mal koncert len jednu neveľkú chybu – ako niekto, koho kult vinylov neberie, som pre seba v distre nič nenašiel.
Fotografie: Laci Schürger
