Debut „Meanwhile We’re Alive“ od rokycanských FEEBLE MINDED si už ani nepamätám, však aj vyšiel v roku 1998, dva roky po založení skupiny. So splitkom s krnovskými LIMITS OF NESCIENT z roku 2001 je to už o niečo lepšie, tam už oba spolky boli plus – mínus pokusmi o českú odpoveď na súdobé dianie na USDM scéne, a potom na ďalšom spoločnom CD, tentokrát s FUCK THE FACTS, ma Česi bavili viac než Kanaďania.
Druhý dlhohrajúci album vydali FEEBLE MINDED až jedenásť rokov po debute a o „Pernicious Intergrowth“ sa aj dnes dá povedať, že ide o na celkové žánrové pomery vydarený kus skôr brutálneho, ale sofistikovane podaného death metalu, ktorý dokázal zaujať technickou prepracovanosťou i tým, že z neho netrčalo prvoplánové snaženie napodobniť nejakú známejšiu, po scéne uctievanú bandu, aj keď sa dalo postrehnúť, že západočeská smrtiaca drvička stále sleduje hlavne aktuálne dianie za oceánom.
Snáď len ich prístup v štýle „čo sa pečie, neutečie“, za ktorým budú nejaké tie personálne zmeny a občasné utlmenia aktivity, môže za to, že FM stále stoja tak trochu v tieni skloňovanejších mien českej deathmetalovej scény. Teraz ani nemyslím vyslovených klasikov ako KRABATHOR alebo FLESHLESS, ale skôr GODLESS TRUTH, IMPERIAL FOETICIDE, INTERVALLE BIZZARE a v súčasnosti valcujúcich HEAVING EARTH či BRUTALLY DECEASED. Kvalitatívne sú totiž zhruba na podobnej úrovni a niektorým „zaslúžilým umelcom“ s novým albumom aj ukazujú chrbát.
Slávia dvadsiate výročie, v zostave majú ostrieľaných hudobníkov – Tom (basa) a Šatris (gitara) hrajú aj v pár vyššie spomenutých kvalitných záležitostiach, a napriek tomu aktuálnych deväť skladieb za necelých 27 minút nie je ani nejakou prehliadkou akademických postupov z oblasti 90-kového kovu smrti, ani opakovaním vecí už urobených v iných skupinách. Sme ďaleko od pekelníckych HEAVING EARTH, „švédskych“ BRUTALLY DECEASED či strojovo odľudštených, technicky brutálnych IMPERIAL FOETICIDE.
„The Perfect Suicidal Act“ je kolekciou deviatich šťavnatých, drviacich, skladbu po skladbe zaujímavých skladieb na pomedzí nabrúseného klasického a technickejšie podaného brutálneho death metalu opäť skôr v zámorskom duchu. Kompozície majú od 2:16 do 5:32, čo je fajn, pretože do týchto prevažne kratších časových rozsahov sa podarilo natlakovať množstvo chytľavých riffov, vystavaných na odkaze Floridy i New Yorku, ktoré ale nezastali v minulosti, naopak, v kontexte súčasného brutálneho death metalu pôsobia výsostne aktuálne.
Naklepané, ostré pasáže i hutné stredné, nezriedka zľahka „polámané“ party oživujú vydarené gitarové vyhrávky a výborná hra basgitary, tá tu skutočne funguje ako rovnocenný nástroj. Po harmonickej stránke hudba stojí na deathmetalových postupoch, i keď občas prebleskne, akou dôležitou kapelou boli pre vývoj kovu smrti napr. SLAYER, a živá, agresívna hudba s pomerne často využitými sekanými riffmi zaujme vydareným štýlovým zvukom bez syntetickej príchute. Po vokálnej stránke sa stretávame s viacerými väčšinou hlbokými polohami vrátane extrémnejších, a veľa pasáží je odrevaných aj v stredoch.
Tento album boduje v prvom rade dobre zloženými skladbami bez hluchých miest, FEEBLE MINDED hrajú hutný, ťažký a zároveň svižný death metal s kvalitne zmixovanými nástrojmi, ktoré sa navzájom „nedusia“. Skôr plusom je, že z ich hudby nepočuť nejaké „lokálne špecifiká“ a na druhej strane je ťažké prirovnať ju k nejakej „prefláknutej“ skupine zvonku. Útočnosť a nemilosrdnosť najbrutálnejších pasáží mi trochu pripomína vyznenie nových vecí od TYPHOID, a celkovo ide rozhodne o jednu z najlepších skupín v stajni NTEY.
