Ako po dovolenke zmierniť dopad návratu do potuchnutej domácej reality? Rachotivý koncert nemusí byť najhoršie riešenie, keď viete, že jedna kapela vás minule bavila a tá druhá je žáner s potenciálom pobaviť aspoň naživo – pár deathcorov to už dokázalo. Takže hor sa do Collossea na Američanov a Austrálčanov.
FALLUJAH zo San Francisca tu boli pred zhruba poldruha rokom a skupina, o ktorej som si myslel, že ide o presne ten typ tvrdej metalovej moderny, ktorá ma baviť nebude, ma vtedy počas svojich 25 minút bez problémov dostala na svoju stranu. Preto teraz zamrzelo, že ich druhý set v Košiciach bol po zhruba 35 minútach na konci. Bolo to totiž výborné. Technický atmosférický moderný death metal, mixutý melodickým deathcorom. Prehliadka „konzervatoristických zručností“ – obzvlášť dobre sa pozeralo na „vyšívanie“ basáka Roberta Moreyho, doplnená emotívnejšie ladeným vokálnym prejavom vokalistu. Nemám samozrejme na mysli to, že by tam plakal alebo čo, ale kadejakých vášní v jeho hĺbkach i vyšších revaných polohách bolo dosť.
Odznelo niekoľko skladieb z novinky „Dreamless“ a takisto čosi z predchádzajúceho albumu „The Flesh Prevails“ a mne obzvlášť pri nových kusoch napadlo, že sú budované tak, až to miestami znie, ako keby OPETH začali hrať ostrý progresívny atmosférický death metal. Rozhodne zaujímavá a chytľavá hudba, na ktorú publikum reagovalo slušne divokým kotlom a stage divingom. Ľudí veľa nebolo, odhadujem to tak na sedemdesiat kusov, zábava však bola výborná a frontman pár pasáží odspieval plachtiac na rukách rozvíreného kotla. Výborný set, pokojne mohol mať hodinu.
Na THY ART IS MURDER zo Sydney som sa doma ani veľmi nepripravoval, ak viete, že x.y. kapela hrá deathcore, tak väčšinou celkom presne viete aj to, o aký typ moderného nárezu pôjde. Táto pätica nebola výnimkou, veľmi dobre zahratý žáner „doma by som si to nepustil, ale naživo to márne nie je“. Priamočiary náklep, prekladaný mohutnými sekanými pasážami, bavili ma sirénovo pískajúce gitary, stopercentné nasadenie a výborný bubeník. Aktuálny frontman Lochlan Watt zúrivo ručal a nepríčetne vrieskal do masívnych hudobných stien, ak vás baví takýto deathcoreový tlak, TAIM možno aj milujete.
Fanúšikovia ich rozhodne zmáknutých mali, revali refrény, hojne liezli na pódium, skákali z neho, v jednej chvíli aj „veslovali“ na parkete, netuším, čo má toto byť za rituál, ale pobaví to. Zúrivci hrali z posledného albumu „Holy War“ (2015) a niečo z predošlého „Hate“, k tomu nejaký úryvok od Metalliky, tuším z čierneho albumu, a do hodinového programu zaradili aj hranie na želanie. Niektorí mali šťastie, bol však aj nešťastník, ktorý sa po svojej požiadavke od frontmana dozvedel „Shut up!“ Celkovo tento deathcore, vytunený austrálskou divokosťou pobavil, vážni môžeme byť v jeseni, to do Colla príde celá kopa deathmetalových „konzervatoristov“.
