Stručný prehľad novej hudby na október

Stručný prehľad novej hudby na október

Jeseň je ročným obdobím, kedy sa zbiera úroda na poliach, v sadoch i záhradách. Alebo aj inde, hudobná scéna je tiež úrodným poľom a v skleníkoch Clawhammer PR sa darilo. Dnes to bude prevažne death a black metal, k tomu niečo z hard a grind coru.

DECAYED FLESH – Eternal Misery (2020, Brutal Mind, 40:44)

DECAYED FLESH

Najväčšia BDM scéna na svete hlási ďalší prírastok. DECAYED FLESH fungujú v indonézskom Pemalangu od roku 2019 a hoci Anggit Rizky (basa, vokály), Lukman Robi (bicie) a Raden Aces (gitary, vokály) vyzerajú na fakt mladých faganov (hoci u Ázijcov to niekedy ťažko odhadnete), hrajú aj v iných, prevažne brutal death bandách a prvým plusom u nich je to, že pri pomenovávaní skladieb sa radšej nepúšťali do väčších akcií a tak ich angličtina pripomína bežnú podobu tohto jazyka, nie tú tradične indonézsky domrdanú. Hudobne sa ich desať skladieb až na úvodnú inštrumentálku nesie v duchu brutálneho kovu smrti z čias okolo roku 2000, keď žáner naberal druhý dych. Skôr priamočiaro, s náklepmi i drveniami a trochou slamových odzemkov. Hrá sa energicky, agresívne, o nejakej obrovskej technike táto banda nie je, ale dokáže vytvoriť ťaživú, ponurú atmosféru, v ktorej aj čiastočná monotónnosť nakoniec vyznieva pozitívne. Chytľavé momenty sa nájdu, v zásade ide o dobrý „OSBDM“, ktorý ale nijako extra neprekvapí. Vokály tu znejú ako Chris Barnes vo veľmi dobrej forme, keď ho ešte živil kanibalizmus. Zvukovo hutné, príjemne neotesané, medzi indonézske špičky typu DEATH VOMIT, JASAD a nemálo ďalších je ešte kus cesty, ale chlapčiská na to majú.

DECAYED FLESH

6/10

https://www.metal-archives.com/bands/Decayed_Flesh/3540449071

 

GOREPHILIA – In The Eye Of Nothing (2020, Me Saco Un Ojo Records, 42:55)

GOREPHILIA

Z tropického pásma sa posunieme do mierneho až subarktického. Mená členov skupiny napovedia: Tami Luukkonen (basgitara), Jukka Aho (gitary, vokály), Kauko Kuusisalo (bicie) a Pauli Gurko (gitary) popri tejto bande založenej pred trinástimi rokmi hrajú alebo hrávali aj inde, väčšinou black, doom a death metal. Vrátane známych pojmov ako symfoblackoví ...AND OCEANS a deathmetaloví, hrobovo plesniví KRYPTS. S tými poslednými majú GOREPHILIA spoločný aj žáner. Kov smrti v ich podaní je veľmi severský a v prvom rade typicky fínsky. Deväť skladieb na „In The Eye Of Nothing“ ctí ponurú, chladnú a strašidelnú atmosféru death metalu made in Suomi v 90. rokoch a ak by tento album vyšiel niekedy v roku 1993, dnes by bol legendou. V roku 2020 je „len“ dokonalým kusom spomínajúcim na staré časy s temnými harmóniami, rinčiacou basou, jaskynne nahalovaným šťavnatým hlbokým hrdelným vokálom a mystickou aurou. Je tu veľa zaujímavých nápadov a psychedelických nálad, ktoré sa oplatí objavovať, len to chce čas, zvlášť ak ste v posledných mesiacoch počuli viacero „fínskych“ kapiel, neraz z celkom iných kútov sveta. Ale stojí to za to, aj vďaka dobre namixovanému pomeru barbarských náklepov, drviacich stredných temp a „náladoviek“, v ktorých gitary maľujú kadejaké podivné harmónie, do ktorých rachotí basa a nad všetkým sa nesú proroctvá záhuby, temnoty a násilia.

GOREPHILIA

8/10

https://www.metal-archives.com/bands/Gorephilia/3540260934

https://gorephilia.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/pages/Gorephilia/137358132944855

 

CONTRARIAN – Only Time Will Tell (2020, Willowtip Records, 34:37)

CONTRARIAN

Pochádzajú z Rochestra (New York), existujú od roku 2014, hneď s prvým albumom sa uchytili u nie nenáročných Willowtip a odvtedy tam vydali ďalšie tri. To je rozhodne impozantný kreatívny výkon v nie jednoduchom subžánri, ktorým je v súčasnosti populárny progresívny či technický death metal. Pochybujem, že som predtým od CONTRARIAN počul viac ako niekoľko skladieb, novinku s predošlou tvorbou teda porovnávať nejdem, ale páči sa mi. Bill Bodily (basgitara), Cody McConnell (vokály), Brian Mason a Jim Tasikas (gitary) a Bryce Butler (bicie) sú ostrieľaní hudobníci so skúsenosťami z mnohých kapiel, napríklad ABDICATE, ANIMALS KILLING PEOPLE, VALE OF PNATH, LORD MANTIS či ABIGAIL WILLIAMS, aby som spomenul pár známejších a žánrovo spriaznených. Osemskladbová kolekcia je dôkazom ich hudobníckych a skladateľských kvalít, ide o ukážkový komplexný moderný technický kov smrti s virtuózskymi hudobníckymi výkonmi, bohatými aranžmánmi a nenásilne skombinovanými viacerými vrstvami. V symbióze tu žije brutálny technický death metal s hutným hlbokým growlom, s jazzom koketujúce death/fusion postupy i nadupaný melodický a energický death metal, v podstate až sviežo rozjasnený – niektoré vyhrávky mi pripadajú až akési príliš radostné či optimistické na to, aby sa zmestili do definície death metalu. Mnohé atmosférické pasáže vyznievajú tak trochu sci-fi, čo celkom zaujímavo dopĺňa filozofujúcu textovú zložku. CONTRARIAN hrajú zaujímavú a príťažlivú extrémnu hudbu, náročnejšiu, napriek tomu chytľavú a ak sú jej občas hranice žánru pritesné, na škodu veci to nie je.

CONTRARIAN

8/10

https://www.metal-archives.com/bands/Contrarian/3540381503

https://contrarianmetal.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/contrarianmetal

 


INVINCIBLE FORCE – Decomposed Sacramentum (2020, Dark Descent Recoirds, 27:02)

INVINCIBLE FORCE

Štvorica z čílskeho Santiaga sa v roku 2007 pomenovala podľa skladby od nemeckých titanov DESTRUCTION a v začiatkoch bola jej hudba oslavou osemdesiatkového thrashmetalového besnenia. Prvý dlhohrajúci album „Satan Rebellion Metal“ z roku 2015 sa už niesol v znamení pritvrdenia a na tento rok pripravili Cristobal (bicie), Dead Goat (gitary), Enzodomizer (gitary, vokály) a Cristián „Pasa“ Contreras (basgitara, hlavný vokál) deväť skladieb podľa vzorca „vintage“ extrémneho metalu s nádychom starých pekelných čias, kedy sa ešte nerobil rozdiel medzi death, thrash a black metalom, hlavné bolo, aby sa slávili temné sily. INVINCIBLE FORCE sa tu prezentujú s temným agresívnym nárezom, postaveným na veľmi rýchlych, prípadne energicky kopajúcich tempách, gitarových riffoch typických pre d/b/t metal z prelomu 80. a 90. rokov, zlovestných harmóniách, zavýjajúcich i kvíliacich sólach a stredne hrubých, zastreto štekajúcich vokáloch. Úvod štvrtej skladby v poradí, „The Shadow Over Canaan“, trochu pripomína „Sacrificial Suicide“ z debutu DEICIDE a celkovo vás táto nahrávka vráti do čias ranej tvorby SODOM, SEPULTURY, „Spectrum Of Death“ od MORBID SAINT, mexických MORTUARY, ale sú tu aj momenty blízke tvorbe poľských WITCHMASTER alebo ANGELCORPSE..

INVINCIBLE FORCE

7/10

https://www.metal-archives.com/bands/Invincible_Force/3540272651

https://invincibleforce.bandcamp.com/

 

BULL ELEPHANT – Created From Death (Eat Lead And Die Music, 2020)

BULL ELEPHANT

Druhé pokračovanie temného príbehu treťoríšskych okultistov z Ahnenerbe fačkujúcich so silami, ktorým je človek nerovný, je na svete už po roku. Skupina je stále anonymná, hoci podľa akejsi fotky zo štúdia, na ktorej miesto typických metalistov vidíme akýchsi „mladých moderných junákov“ so zakrytými obličajmi, im to možno už dlho nevydrží a budú sa chcieť pochváliť. Osem nových skladieb rozvíja žáner, ktorý si BULL ELEPHANT poskladali z progresívnejšie ladeného death a doom metalu, atmosféry a trochy stoner a hard rockových psychedélií. Je to zaujímavé, oproti debutu kompozične otesanejšie, s nápaditými, hoci často jednoduchými, prípadne „antikvárnymi“ riffmi a náladami od výbušných po uvoľnené a melancholické. Vokály sa pohybujú od hrubozrnných death/doommetalových až po čistý spev. Páči sa mi syntéza hutnosti extrémneho metalu a sedemdesiatkovej voľnosti, vyznenie hudby je vo všeobecnosti „plné“, zvukovo ošetrené tak, že dojem riedkosti sa nevyskytne ani v pasážach využívajúcich nástroje len v minimálnej nutnej miere. Obzvlášť som si obľúbil skladbu „Last Defilement“ s výborne vygradovanými momentmi a kontrastmi útočnej ponurej smrtky a cathedralovsky pesničkových pasáží.

BULL ELEPHANT

8/10

https://www.metal-archives.com/bands/Bull_Elephant/3540460809

https://bullelephant.bandcamp.com/releases

 

SECOND TO SUN – Leviathan (2020, samovydanie, 49:21)

SECOND TO SUN

Vladimirovi Lehtinenovi (gitary, basgitara), Theodorovi Borovskému (bicie), Glebovi Sysojevovi (vokály) a Maximovi (basgitara) to v Sankt Peterburgu netrvalo ani rok a už je na svete deviaty album SECOND TO SUN. Neviem, ako to táto partia robí, ale bez ohľadu na pocit „nie je toto prílišné chrlenie nahrávok?“ tu od „Legacy“ k poklesu kvality nedošlo ani náhodou. Nových deväť skladieb je nabitých atmosférickým, melodickým a zároveň zúrivým, vášňami rozorvaným black metalom s istým dofarbením „post“ náladami. „Leviathan“ udiera hlavne rýchlymi, náklepovými pasážami, je energický a agresívny, ale je na ňom miesto aj pre pošmúrne melancholické plochy, pri ktorých váš vnútorný zrak vidí olovenosivé mračná nad cestami s mrznúcim blatom v pustej ruskej krajine, máte pocit, že všetko je nanič a lepšie to nemá ako byť. Oproti predošlému albumu tu nenájdete vyslovenú „hitovku“ akou bola „Raida“, momenty, ktoré sa do ucha dostanú na prvé počutie, sú teraz nadelené rovnomernejšie po celom albume a chvíľu ich hľadáte, ale oplatí sa to. Títo kronikári úpadku a zmaru tvoria vážne šťavnatý a nápaditý, hráčsky vybrúsený čierny kov, myslím, že nejaké výraznejšie prerazenie na scénu by im padlo vhod. (Možno ak zase ešte niekedy budú koncerty a celá táto metalová „infraštruktúra“.) Zatiaľ je ich pôsobivá tvorba niečím, čo sa asi ku každému nedostane.

SECOND TO SUN

8,5/10

https://www.metal-archives.com/bands/Second_to_Sun/3540419545

https://secondtosun.bandcamp.com/

https://www.secondtosun.net/

 

TRIDENT – North (2020, Non Serviam Records, 1:02:06)

TRIDENT

Obal na prvý pohľad pripomína klasické Necrolordove práce, ale je to Juanjo Castellano, kapela je však každopádne švédska a holandskí Non Serviam Records majú slabosť pre tamojšie kolektívy na melodickom pomedzí čierneho a smrtiaceho kovu, čo to asi bude? Ulv a Reaper (gitary), Goat (bicie), Defiler (vokály) a Bloodlord (basgitara) majú v záznamoch účinkovanie u pojmov ako SOULREAPER, SACRAMENTUM, DECAMERON, DISSECTION, DEATH TYRANT, VASSAGO a LORD BELIAL, plus kadečo menej známeho, tým pádom sme doma. TRIDENT dekádu po debutovom albume „World Destruction“ oživujú plameň zažatý okolo roku 1995, a nie neúspešne. Rovno napíšem, že nič nového tu neobjavujú, vzývajú dávny kult vatier blčiacich v nočných zasnežených lesoch, avšak rovnako dobre ako v časoch, keď tento melodický, vášnivý a divoký black/death metal zažíval svoj zlatý vek. Oproti minulosti tu nemilosrdné náklepové pasáže vyznievajú o čosi besnejšie než u klasikov, aj vokály sú v nich zľahka nepríčetnejšie. Inak úderná klasika s typickými mrazivými harmóniami, často melancholickými melódiami a zvýšeným výskytom pomalých, voľných pasáží a príklonu k „epickejším“ časovým rozsahom viacerých skladieb, čo vo výsledku album natiahlo cez hodinu a to je asi jediná vec, ktorá mi na ňom celkom nesadla.

TRIDENT

8/10
https://www.metal-archives.com/bands/Trident/3540303381

https://www.facebook.com/pages/Trident/273317446089846

 

BÖNDBREAKR – Böndbreakr (2020, samovydanie, 19:00)

BÖNDBREAKR

Pred dvoma rokmi sa v texaskom Austine stretli dáma a traja páni a založili si hlučnú, špinavú a divnú kapelu. Pomenovali ju BÖNDBREAKR a tohto roku nahrali a vydali šesťskladbové EP. Na ňom Hurricane G. (vokály), Red Death (gitary), The Shaman (basgitara) a Mister Patrick (bicie) hrajú hard core/punk, skladby sú väčšinou krátke až veľmi krátke, akurát záverečný bonus „The Whole Fekkin Thing“ zaberá polovicu časového rozsahu. Svižné ostré pesničky, skôr melodické než nejaké chaotické a uvrieskané, ale živé a energické. Je v tom viac rokenrolu než vyslovenej chytľavej melodiky, vokál trochu ako u MUCKY PUP a podobných klasík, nevidieť fotku, ani by mi nenapadlo, že kapela má vokalistku, hlas má posadený tak, že jej prejav pripomína skôr „spevokrik“ nejakého mladíka. Hlavnému spevu sekundujú zbory, zvuk je správne živý a neuhladený. Oproti HC/punk výpraskom typu LOUD PIPES blahej pamäti skoro oddychovka, ale príjemná.

BÖNDBREAKR

7/10

https://www.bondbreakr.band/

 

HOUKAGO GRIND TIME – Bakyunsified (Moe To The Gore) (2020, Outrageous Weeb Power Productions, 20:30)

HOUKAGO GRIND TIME

Som asi kultúrny barbar a nemoderný chalan, ale veci ako manga a anime ma nezaujímajú až nadpriemerne a tak mi aj celkom trvalo rozbaliť „balík“ síce s grindom, ale o týchto veciach. Ale reku, keď už to prišlo, poďme na to, aspoň že je to o humore, nie o tom, čo najlepšie ospieval aj tak Vrchlický, a nie je to ani, čo ja viem, „vítá vás německé fetiš porno!“. Dobre som urobil, HOUKAGO GRIND TIME rovná sa poriadne brutálny a naklepaný grind core, šestnásť skladieb za dvadsať minút, hutný drvivý zvuk, kvalitné riffy, zaujímavé vyhrávky a neľudské vokály. Hlásky nejakých japonských figúrok medzi skladbami pobavia, keď je to hudobne väčšinou kdesi medzi starými CARCASS a LAST DAYS OF HUMANITY. To celé v podaní jedného človeka menom Andrew Lee, ktorý tu nahral gitary, basu, vokály a bicie. Tento hudobník, ako to už tak chodí, hrá v niekoľkých ďalších telesách v extrémnom žánrovom rozpätí, počul som z nich deathmetalistov AZATH a takisto odporúčam.

8/10

https://www.metal-archives.com/bands/Houkago_Grind_Time/3540457667

https://houkagogrindtime2.bandcamp.com/

 Přidejte svůj názor

Martin Lukáč

Hodnocení

Autor
-
Redakce
-