Ufff . . . predem bych chtel sdelit to co asi vetsina vi, nejsem priznivec Stratovarius a ani nezpochybnitelny kytarovy technicky um T.Tolkkiho me do kolen nikterak nedostava, ale na desku jsem vcelku zvedavej byl. Hodnoceni pisu po jedinem poslechu - ano to je malo, ale dost pochybuju, ze jich bude vic.
Zacalo to jako vcelku prijemnej chillout(pekny intro ve stylu E. Morriconeho-track 1), na kterej mivam sem tam naladu, bezprostredne po nem se zacalo odehravat neco, co dobre zname - viz nize.
O predvidatelnosti vsech skladeb se asi nema cenu bavit - ta z toho caka plnymi proudy, ale zarazila me zrovna v pripade TT takova plytkost (tolik prikladu nezvladnuteho nebo vubec opomenuteho aranzma na jedne desce jsem snad jeste neslysel), kdekdo sice muze oponovat, ze mu o jednoduchost slo, ale i jednoduche / minimalisticke veci se daji udelat zajimave, tady to zni opravdu jak kolekce skladeb pro LSU - a ted nevim, jestli jsem ty decka nepodcenil :o). Sem tam se mihne svetly moment ano, ale kdyz to v tomhle pripade pisu, tak mam spis pocit, ze hledam neco cim, bych tu desku uplne nesundal, a to neco bohuzel zrejme neexistuje.
Hodne skladeb mi pripomnelo hudebni podmaz pouzivany v obchodacich Baumax, Kaufland atd. a jak album postupne pokracovalo, tak se mi zacaly zretelne zjevovat rysy . . . ano . . :o) . . . presne . . . sadroveho trpaslika z vietnamske trznice v Asi.
Jeste k tomu bicimu automatu : napr. u 3ti a 8me skladby mi prijde v pohode - resp. dobre zapada do muziky, ale vetsinou je fakt divnej(srovnani s pubertackym Casio home made demem je na miste)