Trivium vydali album, ktorý je síce po stránke techniky a celkového soundu velľmi kvalitný, ale čo mi na tomto cd chýba sú tie bohaté texty zo Shogunu a nielen to. Osobne nemám rád texty o mýtických postavách, ale tam sa to dalo prežiť.
Co je dôležité na In Waves ide o to, aspoň podla mna ide o "stripped down" produkciu, čize "oholenie" o zbytočné vrstvy navyše, aké sme počuli na Shogun. Jednoduché striedanie sloha refrén a do toho jeden prechod pred posledným refrénom. K tomu sa pridávajú veľmi jednoduché sola, na zahranie určite nie, ale ked si to človek porovnáva oproti predošlému cd, kvalita išla stranou a my sme dostali vlastne niečo ako Ascendancy 2.
Vzhľadom nato, že pesničiek je veľa, tracklist je až neúmerne dlhý, nájdeme tu približne tri druhy songov. Prvú skupinu tvoria songy, ktoré sa môžu zaradiť do zlatého fondu kapely, ako napr. "Caustic are the Ties That Bind" (vynikajúci melodický spev, ktorý pôsobí ako keď sa more ukľudní po búrke), "Forsake not the Dream", "Of All These Yesterdays" (veľmi zauímavá melodická záležitosť). Najlepšou skladbou na albume je zrejme FNTD, ktorá pripomína na začiatku aspoň mne švédsku death metalovú scénu (rifovaním a tvorením ústrednej melódie).
Druhú skupinu tvoria piesne, ktoré sú dobré, ale predsa im niečo chýba, či už po textovej alebo po hudobnej stránke, ako napr. "Inception of the End", "Dusk Dismanted" (tieto dve majú v sebe motívy klasickej hudby typu "Beethoven", ked sa človek pozorne započúva, nájde ich tam), "Watch the World Burn" (druhá Anthem We Are the Fire ?), "Black", "Built to Fall", "A Grey So Dark", a možno ešte titulná "In Waves", ktorá má ale veľmi slabučký text.
A nakoniec, posledná skupina, v poradí tretia, tam by som zaradil songy, ktoré sú najslabšie, apsoň podľa mňa poslucháčovi nedajú nič, čo by už predtým nepočul, typom by som ich zaradil ku spojeniu "jedným uchom dnu a druhým von", "A Skyline´s Sevenrance", "Drowning in Slow Motion", "Chaos Reigns".
"Shattering the Skies Above" už pred rokom naznačila, že kapela sa bude uberať smerom jednoduchého striedania drsného a melodického vokálu.
Nenájde sa na svete hádam kapela, ktorá by pred vydaním svojho nového počinu nevyhlasovala do sveta, že nahrala svoj najlepší album. V tomto prípade sa s kapelou bohužiaľ nezhodnem.
Trivium, aspoň pre mňa pôsobili, že sa našli na predošlom fantastickom albume Shogun, teraz na mňa pôsobia úplne opačným dojmom.
In Waves je skvele nahrané cd s naozaj chytľavými songami, bohužiaľ kapela až príliš vsadila na Ascendancy a na zmes chytľavého, radio-friendly metalcoru a tým u mňa jednoznačne stratili.
Hodnotenie : 6.5/10