Martin Lukáč
Nezničiteľný John McEntee so svojou partiou, v ktorej sa členovia striedajú ako apoštoli na orloji, akurát do počtu účastníkov podniku s názvom INCANTATION, ktorý je tu prakticky od začiatku „už toho ozajstného“ death metalu, to celé má bližšie skôr k desaťtisícu mučeníkov, po 30+ rokoch asi neprekvapí ničím omračujúco novým, nevezme žáner, neobráti ho naruby a nepostaví odznovu. Ja to od neho ani nechcem. INCANTATION počítam (a už sa opakujem) k spolkom, ktoré na úsvite 90. rokov spolu so SUFFOCATION (tí vtedy k vývoju povedali najviac), CANNIBAL CORPSE, BAPHOMET/BANISHED, MORTICIAN, kopou UG spolkov a napríklad aj so SINISTER položili základy brutálnej verzie death metalu. „Inca“ navyše patrili k tým, ktorí odhaľovali temné a rúhačské dimenzie smrtiaceho kovu, a v tých dodnes sedia na tróne. Bez ohľadu na to, ako kto subjektívne vníma krivku ich vývoja alebo dôležitosti je „Unholy Deification“ ukážkou vybrúseného remesla/majstrovstva, autentickou a uveriteľnou. Ich vplyv ctia zástupy mladších deathmetalových bánd, neraz ide o nadaných žiakov, ale hlavne Majstrom to stále ide majstrovsky. Vyše tri desaťročia od vydania „Onward To Golgotha“ je tu stále všetko, čo tu byť má, a atmosféra je vďaka súčasným lepším zvukovým možnostiam (šťastne využívaným so staroškolským cítením) „čitateľnejšia“, naďalej však zlovestná. Kiežby toto bol kvalitatívny štandard v mnohých prípadoch mnohých skupín, v ktorých býva súčasťou recenzie zmienka o „rutine“.