8 / 10

Ostrý nabušený opulentní prog, který nelze nazvat akademickou nudou, jak se trefně vyjádřil šéfredaktor na konto poslední desky "In Cauda Venenum". Co mi tam chybí jsem si definitivně uvědomil, když mi po dohrání desky ve Spotify naskočila "Cusp of Eternity". Výraznější groove, plynulost, sevřenost. Ale to je dáno celým tím konceptem desky, která roste a k tomu groovu je třeba se proposlocuhat. Makám na tem.

• před 6 dny

7,5 / 10

Keď OPETH začiatkom augusta zverejnili skladbu „§1“ – a s ňou ďalšie detaily o albume, ktorý mal pôvodne vyjsť v polke októbra – len ťažko sa dalo odolať nadšeniu. Po takmer dvadsiatich rokoch síce formálne bezchybných, no (prevažne) nevýrazných albumov sa zdalo, že sa opäť raz growlujúci Åkerfeldt a spol. vrátili k  vzorcu z prvej tretiny kariéry, vyladeného zaujímavými hosťami a zastrešeného konceptom, ktorého formálna štruktúra evokuje progové eposy zo 70-tych rokov. Konieckoncov, „The Last Will And Testament“ nesie podtitul „An observation by Opeth“, v priamej citácii z názvu debutu KING CRIMSON.

Ako to pri veľkých očakávaniach býva, realita je trochu... reálnejšia. Faktom je, že som „The Last Will And Testament“ počul viackrát, kež ktorýkoľvek z predošlých šiestich zárezov OPETH. Príspevok Iana Andersona dáva zmysel (a zo „Závetu“ robí akýsi metalový „Aqualung“) a všetko je formálne bez chyby, snáď až na trochu lacno pôsobiaci obal a booklet (s kvalitou tlače majú noví a draví Reigning Phoenix Music tak trochu problém).

Najväčším problémom OPETH tak ostáva „Blackwater Park“ – latka postavená tak vysoko, že sa stáva neprekonateľnou. Na „The Last Will And Testament“ chýbajú hity formátu „Harvest“ či „The Drapery Falls“, a tak – hlavne v gradujúcom finále „§6“, „§7“ a „A Story Never Told“ –pripomenie skôr „Deliverance“: na rytmike vystavanú nahrávku, ktorá aj po 24 rokoch bez debaty obstojí, no rok po „Blackwater Park“ znela ako mierne sklamanie.

• Pondělí, 9. prosince 2024

8,5 / 10

Páči sa mi myšlienka z hlavnej recenzie od pána profesora, že toto nie je nijaký návrat do minulosti. Niečo na tom bude. Pre mňa je to krásne plynulé nadviazanie na pamätné vystúpenie OPETH na nemeckom Wackene, kde súbežne s hlučnými SCORPIONS na jednom z vedľajších mamutích pódií odohrali veľkolepý set plný najväčších hitov. Všetko to boli pozdravy z dávnych čias, jasný odkaz pre kapelu od fanúšikov, ktorí setlist vyberali, že art rock a prog rock a folk rock ich v podaní OPETH nebaví a možno ani nikdy nebavil. Kapela odkaz pochopila, teraz počúvame jej štúdiovú odpoveď. Jeden z najdôležitejších albumov tohto roka, ktorý si pre svoju hĺbku a košatosť vyžaduje čas a viacnásobné ponory.

• Neděle, 8. prosince 2024