Kapely zdôrazňujúce image väčšinou potrebovali menej talentu než ich odmaskovaní kolegovia, aby získali porovnateľné množstvo úspechu. O KISS to platí trochu, o GWAR dosť a o LORDI ani nehovoriac. SLIPKNOT mali svoj marketing odjakživa nastavený s hudbou možno na treťom, štvrtom mieste. Najdôležitejší bol image, nasledovalo živenie svojskej mytológie a potom ešte orientácia na menej skúseného poslucháča, ktorý nepotreboval príliš veľký rozhľad ani poslucháčske nároky, aby mu SLIPKNOT stačili. Status „kapely pre deti“ SLIPKNOT nezískali až tak nespravodlivo. Pritom ako muzikanti vôbec nie sú na odpis. Mick Thompson je veľmi dobrý a veľmi talentovaný gitarista a skladateľ a Joey Jordison jeden z najlepších metalových bubeníkov súčasnosti. SLIPKNOT sú kontroverzná kapela. Hype a ohromný úspech u nich odjakživa stojí ako protipól žalostne nenaplneného potenciálu.

Presne to isté platí aj o novinke „All Hope Is Gone“. Absolútne sa jej nedá vytknúť žiaden nedostatok v produkcii, po muzikantskej a aranžérskej stránke ide o dotiahnuté dielo, chýba mu akurát vízia, inteligencia a to „čosi viac“, s čím kedysi pri podobne nahypovanom statuse nemali problém vytrieť poslucháčom uši napríklad KORN či DEFTONES. Môže za to najmä fakt, že hoci SLIPKNOT sú fantastickí interpreti, v ich podaní väčšinou aj pri interpretácii zostáva. „All Hope Is Gone“ je perfektnou bakalárskou prácou, zozbieranou zo všetkých možných inšpiračných zdrojov, stále však poväčšine opísanou a hoci je zaujímavo skombinovaná, na rozdiel od svojej použitej literatúry na miesto v panteóne metalovej histórie nemá nárok. Škoda. Stačilo sebareflexívne vychodiť zo 5 songov a minutáž albumu zmestiť pod 50 minút. Julius Meinl tiež nie je najlepšia káva na svete. Tým skôr by ste dve lyžičky nemali zalievať litrom vody.

SLIPKNOT sa príliš nezmenili. Stále zo zvláštneho dôvodu potrebujú, občas nasilu, vtesnávať do rytmicky vystavaného soft death metalu melodické, takmer emo pasáže. Ťažko pochopiteľná je snaha o mäkké a sentimentálne balady typu „Snuff“. Možno to takto stačí, no v podaní SLIPKNOT sú oveľa veselšie, než bol pôvodný zámer. Zdá sa, že miesto udržiavania si publika tým, že by spoločne s ním rástli a dospievali, zvolili radšej cestu oslovenia novej generácie, ktorá v čase „Iowy“ ešte fičala na vianočných CD-čkach Chipmunks. Mohlo byť oveľa horšie. Pokiaľ sa vám opočúvali všetky klasiky z kategórie nenáročných, neprevratných a skôr prvoplánových, zato slušných a natlakovaných hobľovačiek, novinka SLIPKNOT je naozaj fajn album.

Takto. „All Hope Is Gone“ je oveľa lepší album, než budú tvrdiť všetci, ktorí SLIPKNOT opovrhujú a oveľa horší, než sa vás budú snažiť presvedčiť tí, ktorí ich milujú. 

Najlepšie skladby:
All Hope Is Gone
Gehenna
Sulfer