Prvý Lunochod brázdiaci povrch Mesiaca vážil skoro tonu, no i napriek tomu sa podľa dobových správ z Moskvy pohyboval po jeho povrchu s nevydanou ľahkosťou - vraj išlo o víťazstvo sovietskej vedy a nového sovietskeho človeka. Neviem, koho víťazstvom je slovenský Lunochod. Nemám ani potuchy, koľko váži. A netuším, s akou ľahkosťou by sa dokázal pohybovať po mesačnom povrchu. V každom prípade však môžem potvrdiť, že sa priam s neuveriteľnou ľahkosťou pohybuje na poli hudobnom.

Debutová nahrávka tejto doteraz neznámej formácie mi v máji tohto roka doslova vyrazila dych, len málokedy sa novej kapele podarí nahrať také dospelé dielo.

Štýlovo sa LUNOKHOD pohybujú v hardcorových polohách, aj keď označiť túto trojčlennú formáciu len za klasickú oldschool HC bandu by bolo zavádzajúce. Je tu započuť množstvo iných vplyvov: od funky, cez blues, rock a klasický metal až po jazz a fusion.

Podľa poslednej vety predchádzajúceho odstavca by sa mohlo zdať, že ide o akúsi nesúrodú hudobnú zmesku. Opak je pravdou, produkcia pôsobí kompaktne, bez výraznejších rušivých elementov. Výborné inštrumentálne schopnosti hudobníkov možno obdivovať počas celej nahrávky, rovnako ako nechať nahrávku jednoducho plynúť a relaxovať. Relax nijako neruši ani miestami poriadne agresívny a nervózny vokál, hoci práve ten sa mi miestami zdá ako nie celkom dotiahnutý.

A keď už som  pri tých nedostatkoch inak naozaj výbornej nahrávky, nemôžem ešte nespomenúť zvuk EP. Možno aj na speve mi, samozrejme v úvodzovkách, vadí skôr zvuk ako výkon vokalistu. V každom prípade budem netrpezlivo očakávať plnohodnotnú nahrávku, na ktorej si snáď dá skupina o niečo viac záležať.

P.S.: Záhadu, odkiaľ sa u nás vzala taká dobrá nová kapela, sa mi podarilo vyriešiť vo chvíli, keď som sa dozvedel, kto sú jej členovia. Ale LUNOKHOD si asi potrpia na anonymitu, tak im to nebudem kaziť...