Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Poznáte to, keď ste kedysi mali obľúbenú kapelu, ale takú, že by ste si za ňu dali ruku odťať. A tá by potom po rokoch vydávala album každé hádam dva roky, vy by ste si tie novinky zo dva razy a hlavne zo slušnosti vypočuli a hlodal by vo vás pocit, že kvôli somarine teraz vyzeráte prinajmenšom asymetricky. A preto sa na tomto mieste z Kanady presunieme do Kolumbie. Lebo keď sa dozviete, že konečne po siedmich rokoch vydávajú nový album INTERNAL SUFFERING, proste sa tešíte, hádam aj z toho, že ešte stále pre vás metal predsa len niečo znamená.
Prvá zverejnená skladba zľahka prekvapila. Na pomery tohto technického brutálneho deathmetalového maelströmu mi prišla tak trochu „umiernená“, voľnejšia a zvuk bol akýsi „prítulný“. Dosť zvláštne na spolok, ktorý album vydáva u New Standard Elite, kde si mimoriadne potrpia na maximálny stupeň neľudskosti, niektoré ich kapely sú až absurdne/roztomilo vyhrotené, prepálené, čokoľvek, skrátka sa zdalo, že to v porovnaní s takýmito sympatickými šialenosťami bude taká lahodne hladiaca klasika. Ale kdeže, Andrés Garcia (basa), Fabio Marin (vokály), dnes jediní zo zakladajúcich členov (IS sú tu s niekoľkoročnou pauzou od roku 1996), Wilson Henao (bicie), Andrés Mauricio Gallon a Carlos Ramirez (gitary) majú ďaleko k veteránom, ktorí by síce ešte chceli, ale totálny vyhladzovák už nezvládnu.
„Rituals“ je temný vesmírny chaos, v ktorom sa rútite k tajomstvám a desom Starobylých a kadečomu inému mystickému a démonickému. Brutálny technický a predovšetkým blastujúci death metal je pre NSE dokonalou voľbou. Neľudské podanie, vírivé a výbušné harmónie, krutý, „houdeovský“ hlboký vokál, podľa potreby živelný alebo zastrašujúco dôrazný, a atmosféra pripomínajúca útok entít z iných svetov, je to všetko tam. Mierne pridanie na variabilite možno hodnotiť pozitívne a vo vybrúsenejšom zvuku sa dá počuť, že je to miestami aj trochu „ORIGIN ...na ktovie čom“. Plus ideový koncept, ktorého sa Kolumbijčania držia, cením si, keď niekomu dôjde, že mixovanie telesných výlučkov, tekutín a zábavných orgánov v štýle „nenázvuhodné prasečiny“ nie je celkom ono. Mám radosť, to sa tu inak nedá.
„Rituals“ je temný vesmírny chaos, v ktorom sa rútite k tajomstvám a desom Starobylých a kadečomu inému mystickému a démonickému. Brutálny technický a predovšetkým blastujúci death metal je pre NSE dokonalou voľbou.
1. Antediluvian Entities Conjuration (Overture)
2. Rituals
3. Haunters of the Dark
4. Rites of Immortality
5. The Chaos Out of Space
6. Blacker Than Night
7. Paramount Abomination
8. Outer Gateways
9. Subterranean Rapture
10. Revelations of Apocalypse
Na moju hanbu mi doteraz tvorba IS unikala. Ďakujem Martinovi, že ma na tento album a kapelu upozornil. Je naozaj výborný a na 99% súhlasím s jeho recenziou. Jedinou mojou výhradou je mierny nedostatok originality - ale to už v roku 2023 pri tomto štýle hľadať ťažko, aj tá zvuková surovosť by mohla byť ešte dôraznejšia. Ďalší tip na štúdium diskografie!
Klasický "Rogga" Johansson a jeho user-friendly death metal. Letos sice nemá oslnivou formu (viz slabší PAGANIZER), ale stále je to se ctí. Minulá deska byla lepší, ale i tady si skalní fanoušek najde to své. Hned po prvním poslechu vidíte všechny karty.
Trochu emařiny, trochu punkrocku a špetka indie melancholie. KOVADLINA řiznutá CARCIO RADIO. Ve výsledku celkem pozitivní vibe. Nová kapela se staronovými tvářemi a Banánem u mikrofonu. Hardcorovější MŇÁGA? Možná.
Tahle britská parta si prostě musí vybrat co chce. Koncept, ve kterém střídáte mělký emotivní rock a temnou post metalovou vlnu šilhající po blackaze v konečném důsledku působí jako zmatlaný dort od Pejska a Kočičky.
Nesúhlasím úplne s kolegom Shnoffom, že „PowerNerd“ je „ezo“. Devinovej potrhlosti je v textoch síce dosť, no v prvom rade ide o priamočiary prog’n'roll, ktorý strhne a baví od začiatku až do konca. Ad koniec: na „Ruby Quaker“ sa už so Shnoffom zhodneme.
Devinovu sólovou tvorbu buď milujete nebo je vám lhostejná. Nenávidět Devina nějak nelze. PowerNerd je asi očekávatelný, vrstevnatý ezo prog opus, který potěšil, ale nijak mě na lopatky nepoložil. Kromě songu "Ruby Quaker" ovšem. To je šleha jako kráva.
Hvězda za rok třicetiletých Jezdců jakoby po druhém dechu na albu "Der Rote Reiter" (2017) znovu začínala blednout. Po ukrutné nudě z divného alba "The Divine Horsemen" (2021) je toto EP už druhou studiovou nahrávkou, ale stále se neděje nic vzrušujícího.
Finský prog-power metal, který vykresluje kouzelné melodie a nápadité kytarové a hlavně klávesové instrumentální variace. Jde o one-man projekt, to je i kámen úrazu, nevýrazný zpěv spíš ruší a syntetické bicí také nic moc. Škoda, jinak super poslech.