Prvá tohtoročná akcia, na ktorú som išiel, od začiatku lákala všetkými menami, aj keď jedno z nich sa párkrát menilo. V každom prípade som bol rozhodnutý, že chcem vidieť CRANIAL VOID, ktorí pred mnohými rokmi začali ako štandardný „stredoškolský“ alebo „frikulínsky“ deathcore, teda nič, čo by ma vtedy dokázalo zaujať. Ale keď sa po rokoch vynorili zo zabudnutia, prekvapili vydareným albumom v štýle moderného technického, atmosférického a zároveň nadupaného death metalu, bez problémov držiacim krok s tzv. „veľkým svetom“. Potom ich na plagáte nahradili WAYD, žiadna tragédia, návrat slovenských priekopníkov technického a progresívneho death metalu naživo zažiť iste treba. Nakoniec však BRAIN DEALERS, ktorých som zbežne registroval a to je tak asi všetko.

Pochopiteľne som ich tvorbe šancu dal, skonštatoval som, že slovenský plus-mínus death metal sa v mladej generácii kapiel uberá skôr smerom, ktorý mne osobne nesedí, ale že naživo by to fungovať mohlo. Či to tak bolo, to sa odo mňa nedozviete, keď som prišiel do klubu, a to som „meškal“ ledva dvadsať minút, už bolo po všetkom, vraj hrali štvrť hodiny, dokopy päť skladieb. Tak snáď niekedy nabudúce. Príjemne prekvapil solídne naplnený klub, odhadujem, že vo finále mohlo byť toľko ľudí, koľko bolo kedysi na OBITUARY, vyše dvestopäťdesiat. Nemusíme si to maľovať, Chuck Schuldiner vyše dvadsať rokov po svojej smrti pritiahne v Košiciach viac fanúšikov než nejeden umelec zaživa, videl som tu hrať parádne spolky s vážne mrzko nedostatočnou návštevnosťou.

Ale najprv CRANIOTOMY, skoro po šiestich rokoch od akcie zo série tých pre moje gusto najlepších, aké sa tu diali, kiež niekto kompetentný prevezme Lucasovo žezlo. Hlohovecký mlyn na mäso, kosti, útroby, najlepšie v živom stave, patrí k tým posledným spolkom nesúcim vysoko pochodeň doby, kedy sme aj tu u nás vedeli, že ak death metal, tak brutálny, dnes je to také celé voľajaké, ako keby sa tu cit a pochopenie pre žáner vytrácal a s očakávaniami sa asi radšej treba obracať na ešte fungujúcich „veteránov“, bárs by som sa mýlil. CRANIOTOMY každopádne slamming BDM uchopili ukážkovo, je tam všetko, na mnohých možno priveľa „dubasenia“, ale kvalitné riffy, náklepy a nápady ich vyvážia. K tomu Pygove totálne kriminálne neľudské vokály, zážitok to bol už vtedy, keď išiel „sólo“, ale boli aj skladby v „duete“ s jedným z bývalých vokalistov a ešte len to bolo niečo extra, v istých momentoch sa z death metalu stávala totálna zhubnosť. Roman, Pygo, Šampón (tradične s „palmou“ na črepe) a Lukáš načierali aj do studnice minulosti a pod pódiom mali besne.

Som z tých, ktorí s obľubou spochybňujú právo revivalov na život, nájdu sa však medzi nimi výnimky – nevravím, že veľa – a medzi tými jednoznačne vedú TOGETHER AS ONE alias bratislavský revival DEATH. V januári pred rokom som ich vystúpenie zažil prvýkrát a bolo mi jasné, že keď do Colla prídu znova, nebudem chýbať. Existujú kapely, ktoré tvoria hudbu inšpirovanú deathmetalovým dielom Chucka Schuldinera a ide im to dobre. Aby som to nelovil po internetoch, napríklad GRUESOME. Sú aj také, že počúvanie ich CD skoro bolelo, proste to drhlo, znelo upachtene, naložili si priveľa, niečo ako keď tá španielska pani reštaurovala obraz v kostole. Existujú revivaly, zažil som DEATH TO ALL, pochopiteľne to bolo výborné, bývalí členovia mali skladby vpísané do DNA. Ak ich chcú hrať „cudzí ľudia“, mali by aspoň čiastočne „preladiť svoje mozgy podľa toho Chuckovho“. Štvorici z hlavného mesta sa to podarilo, pochopiteľne aj preto, že ide o vypracovaných muzikantov. (Do hrania materiálu od DEATH najneskôr od „Leprosy“ by sa iste nemal púšťať napríklad niekto, koho hudobné zručnosti stačia tak na dedinské pokusy o SK DM vzor 1992.)

Ako pamätník pražského koncertu „Smrtky“ v roku 1998 som už minule skonštatoval, že to, ako ju muzikanti z hlavného mesta hrajú, sa mi páči, a že je dobré, že ju hrajú, je správne sprístupňovať naživo hudbu floridského otca kovu smrti ľuďom, ktorí ju už v origináli nemajú šancu zažiť. Nakoniec, aj tvorba Wolfganga Amadea sa naživo hrá dodnes a ak Chucka označím za metalového Mozarta, žiadne škody tým nenapácham. (Tuším sa aj obaja pominuli v cca podobnom veku.) Hranie jeho tvorby má veľa čo povedať aj ďalším generáciám a potešilo, koľko mladých ľudí ju v tú januárovú sobotu prišlo doceniť, lebo oni sú tí, bez ktorých to nepôjde. Dostali výber toho najlepšieho z klasického i progresívnejšieho obdobia DEATH. Keď ste stáli vzadu a privreli ste oči, silueta frontmana a jeho hrdlo vám mohli privolať spomienku na časy, keď to celé bolo „naozaj“. TOGETHER AS ONE mali búrlivý a nadšený ohlas, šou sa nezaobišla bez prídavkov. Veľmi sympatický večer, aj po spoločenskej stránke, keď o tom rozmýšľam, koncerty ma ešte stále aspoň trochu bavia aj vďaka stretnutiam s ľuďmi, s ktorými sa vidím naozaj raz za čas a kedysi sme spolu preskákali kadečo. Ak som dobre počul, o rok sú tu TAO zase, to je dobrá správa.

Foto: Stephen, Free Metal Promotion