Kedy som to bol naposledy na koncerte? Tohto roku sa mi podaril zatiaľ jeden, ešte v januári. Človek má viac týchto kultúrnych plánov, ale furt mu do nich dačo hodí vidly, tak som doma prechrchlal nemecko-bangladéšsky death metal KHNVM, čo ma naštvalo, a aj zbojnícka čadovačka by sa dala zase vidieť. V každom prípade nedá sa byť až taký odľud, dosť bolo caveman style, socializuj sa zase trochu, inak nedopadneš dobre. Čo tu máme – na Slovensko sa vrátila súťaž Wacken Metal Battle. Ktorýsi dávny ročník som tam porotcoval, aspoň si zaspomínam, ľudí stretnem, aj hudba bude, piatok ako zamlada, slušná ponuka. WMB pripadol na termín, kedy mohli Košice zažiť aj turné CRYPTOPSY a ATHEIST, ale kto prv príde, ten prv hrá a dohody sa tu dodržiavajú.

O hudbe štyroch zo šiestich účinkujúcich som šajnu mal, na ostatných bolo, aby ma prekvapili. Začínalo sa už o štvrť na šesť, zo tri skladby vranovských thrasherov WOLNERA sa mi stihnúť podarilo, som za to rád. Ako „akademik“ som si k ich debutovému albumu „Product Of Fear“ poznamenal toto: celkom sympatický 80-kový US thrash, ak nespanikária systémom „skúsime to ako Catastrofy a bude fasa“, teda pôjdu ďalej po svojom, môže z nich niečo byť, aj keď retro. Naživo presvedčivé, energické, thrash ako má byť, v 21. storočí sme na Slovensku tento žáner konečne zvládli naozaj. Škoda, že predvádzaný materiál nevznikol v čase, ktorý by mu sadol dokonale, ale členovia kapely vyzerali na mládencov, ktorých ešte na koncerty vozia rodičia a v tom dávnom čase metal a všetko ostatné buzerovali odporné hnidy, takto to chalani majú lepšie. Jednoznačne kvalitná mladá krv.

Druhí v poradí, BREAKING THE TAROT (https://www.youtube.com/channel/UCC7FelLAT4hD-ZZiz19GLmg), boli v porovnaní s nimi skoro družina veteránov, obzvlášť to platí pre gitaristu Reného Blahušiaka. Áno, je to TEN René, z DEMENTOR v časoch, kedy púchovský deathmetalový monolit robil kus práce pre to, aby sa z kovu smrti na Slovensku stal ten žáner, ktorým sme konečne dokázali dať o sebe vedieť vonku, možno sčasti aj preto, lebo až extrémna scéna pochopila, že cesta von vedie cez hlboké podzemie. Košická štvorica – dve gitary, bicie, vokál – sa venuje štýlu o dosť súčasnejšiemu, nabrúsenému metalcoru, coreovejšiemu než napríklad HEAVEN SHALL BURN, kde už veľa rokov možno hovoriť o energickom súčasnom melo-death metale. Dobre zvládnutý svetový štandard žánru, chytľavé skladby, dobré, prevažne drsné vokály. Na výkone nič nepokazili ani výpadky basy zo záznamu. Kto má rád pódiovú show s efektmi, ten sa určite potešil ohňometom. Debutový album „Beyond The Breaking Point“ vydali Gothoom Productions, zas tých buďme radi, po odchode Ďura Haríňa je to asi jediné miesto, kde možno solídne makajúca kapela môže skúsiť hľadať pomoc.

Po košickom náreze prebral štafetu Prešov, a to hneď troma účastníkmi. Od dvoch znel v podstate melodický metal, ale s rozdielnym prístupom. ETTERNA sú na scéne už ôsmy rok, vydali aj album u Sliptrick Records, u mňa však boli jednými z tých „prekvapte ma, ani netuším čo hráte a asi si vás aj s niekým pletiem“. Táto päťka zaujala v prvom rade imidžom, hudobne mi zo všetkých zúčastnených umelcov sadli asi najmenej, bez prípravy ako mix nu-metalu a ostrejšej metalovej gotiky, so striedaním emotívnych kričaných a melodických vokálov. Spevácky iste dobré, hádam prílišné tlačenie na pílu s hecovaním publika, rátajúce sa v tom čase asi k stovke ľudí. Do pamäte sa zapísalo vokálne hosťovanie Kyja zo SINNER SELF v jednej skladbe a keď som si tvorbu kapely pustil doma, konštatujem, že moderne znejúci melodický a atmosférický metalcore v podaní ETTERNA za vypočutie a návštevu koncertu stojí určite.

Nebol som sám, pre koho nečakane veľkým prekvapením boli ďalší metaloví melodici SLIGHT LIE. Takisto už zabehnutá hudobnícka kompánia, teraz jej vychádza tretí dlhohrajúci album „From Caroline... With Hate“, ja som však na ňu natrafil prvýkrát a nech ma čert berie, na pódiu to bol čistý oheň a životabudič. Každý z účinkujúcich mal polhodinu na to, aby predviedol, prečo by sa práve on mal budievať v strese, či tú plochu v Nemecku nezruší dážď aj tohto roku a tejto päťke pod kotlom nevyhaslo ani na sekundu. Pekne zostra energický, útočný melodický metal nenásilne zabiehajúci až niekam k metalcoru, živé, temperamentné, chytľavé, fajn spev, ani som nečakal, že ma takéto podanie tvrdej hudby osloví až takto, nuž, evidentne stále platí, že prevedenie naživo robí pre hudobníkov zásadné veci.

Do tretice z Prešova tí, na ktorých som bol zvedavý asi najviac. WAYD sú legenda rozhodne doďaleka presahujúca teritórium Východu. Pamätám si voľakedajšie komické vzťahy a „roztržky“ vnútri scény kvôli „konkurencii“, ich však, mám ten pocit, toto všetko obchádzalo, skôr ich všetci tak nejako rešpektovali a obdivovali. Ja sa ani nečudujem. Ešte ani neexistoval pojem „progresívny death metal“ a Drahoš, Rišo a spol. ho na deme „Shape Of Your Mind“ začali hrať. Pamätáme si ich štyri albumy, technický death metal experimentujúci s jazzovými prvkami, saxofónom, perkusiami. A koncerty, na ktorých ľudí strhávali virtuozitou i nasadením. Potom sa odmlčali a chýbali. Reunion prišiel ako blesk z jasného neba. Napriek tomu, že WAYD fungujú v „alternatívnych“ zostavách, aby sa dalo hrať aj vtedy, keď je niekto z nich v cudzine, je z tých reunionov, ktoré majú zmysel. V prvý marcový piatok v pätici, so sólovým vokálom a pred už príjemne zaplneným klubom. Naživo väčší nárez oproti nahrávkam a zároveň všetko skvele odprezentované, k tomu nová skladba „Waplurgas“. Chystá sa aj nový album. Som rád, keď ožívajú „staré časy“ a nepôsobia obstarožne.

Záver akcie bol v stredoslovenskej réžii. Banskobystrickí PATRIARCHA už tiež nie sú žiadni nováčikovia, čoskoro oslávia trinásty rok na scéne, na konte majú EP „Yersinia Pestis“ (2019) a album „Tumulus“ (2021, Gothoom). Ak sa nemýlim, naživo som tú česť mal prvýkrát, ľudia nemladého už veku zas toľko po koncertoch nelietajú. Atmosféra na pódiu i v klube potemnela, z hmly sa vynorila pätica neraz i kapucňami krytých postáv a zaznel rozhodne príjemný a pôsobivý melodický death metal s istými blackovými odtieňmi, dramatickými harmóniami a vokálmi v slovenčine. Hudba si celkom hovela v stredných, dôrazných tempách s občasnými výbuchmi do náklepov a v atmosfére prevládala dusivá zlovestnosť a osudovosť. Tej dusivosti až toľko byť nemuselo, v hudbe iste fajn, ale po niekoľkých skladbách som si všimol, že vzduch v klube bol nahradený hustou hmlou s bukétom prihorenej slaniny (nie, netešte sa, žiadny nádor mi mozog nežerie) a vyhľadal som ovzdušie s klasickejším zložením. Vrátil som sa po vyhlásení výsledkov (vyhlasoval Kai Hansen, presne TEN Kai Hansen), postupujú ETTERNA, WAYD a PATRIARCHA, čo je vzhľadom na vyrovnanú úroveň zúčastnených v poriadku, držím palce a ďakujem za príjemný piatkový večer.

Foto: Tomáš, Metalmania Magazín