Bratislavská crust/metalová úderka ADACTA vydala po piatich rokoch nový album, opäť s trojpísmenkovým názvom „Dno“.

Kým uviedli v poradí šiestu štúdiovku na svet, v kapele sa udiali personálne zmeny a rozšírila zostava. Na post druhej gitary prišiel Maxime Nicolas, v novembri 2020 odišiel po 12 rokoch vokalista a textár Gargamel. Na jeho pozíciu prešiel vtedajší basák Potkan a štyri struny prenechal Špendlíkovi. Pandemické obdobie taktiež vyplnili vydaním dvoch živákov. Jeden zo živého hrania v rozhlasovej relácii Headbanger_FM a na druhom predviedli vynikajúce prevedenie celého EP „A Brutal Sight of War“ od DISFEAR.

Nahrávanie albumu, ktoré mal pod palcom už spomínaný gitarista Maxime Nicolas, prebiehalo v ich vlastnom štúdiu Adactive, rovnako tak aj mix. Zvuk gitár im ošetril Kurt Ballou z kapely CONVERGE, mastering mal na starosti Jack Control (mastroval aj posledné nahrávky DARKTHRONE) a obludu na obale vyhotovil Roberto Toderico.

Len pre zaujímavosť dodám, že základné kostry niekoľkých skladieb vyskytujúcich sa na aktuálnej doske, sme mohli počuť už v máji 2020, keď kapela hrala v Headbanger_FM, no vtedy odzneli s inými textami.

Hudobne a zvukovo je „Dno“ poriadny buldozér. Prvotne upútajú pozornosť gitary, ale mňa napríklad veľmi baví aj zvuk kopáku. Potešujúce je, že gitarové motívy môžu svojím tlakom nielenže vykonávať búracie práce, ale zároveň je v nich aj čo počúvať. Jednotlivými skladbami sa prepletajú gitarové linky a popri rytmickom spodku si neustále prestupuje cestu vkusne začlenená melodika. ADACTA má síce punkový prístup a postoje, ale už nejaký čas definitívne metalový zvuk. A to Švédsko bude na vás z nového albumu dýchať neustále.

Na nové skladby doľahla pandémia, vojna, ale aj osobné straty, čo sa rozhodne premietlo do celkového charakteru albumu. Ten je priamočiaro nasratý a bez výraznej atmosféry, ako tomu bolo u predošlého počinu „Zlo“. Nálada bola škrtnutá, zvýraznila sa údernosť, čomu nasvedčuje stopáž piesní pohybujúcich sa okolo troch minút. Odlišný prístup je aj v textoch. Po odchode Gargamela sa o textovú náplň postaral gitarista, doprovodný vokalista a kapelník Martin Hades. Ten viac reflektuje spoločenské dianie a o čosi menej osobné spovede. Kvalita textov je stále výborná, ale tá sila a slovné hračky, aké vedel dodať bývalý vokalista, už trochu chýbajú. Naďalej však nájdete dosť miest, kde si schuti zakričíte spolu s kapelou.

„Schmatla ma tma“

Trýzniteľ hlasiviek Potkan má vo svojom prejave miestami istú dávku zvrátenosti a niečoho pokriveného. Inak sa ale drží revaného štýlu, kde-tu obohateného efektom vytvárajúcim ozvenu alebo neraz použije hrdelné pazvuky a vrčanie v štýle Johna Tardyho z OBITUARY.

Skupina potešila istú časť priaznivcov, ktorá zvykla volať po návrate bývalej vokalistky Simony. Ich prianie im splnila v skladbách „V srdci temnoty“ a „Hlbina“. Ja som bol vždy mimo tejto vetvy, pretože kapelu som objavil až v roku 2010 albumom „Amen“, a to tam už Simona nebola. Každopádne jej vokál evokuje osobu na pokraji príčetnosti v kombinácii s existenciálnou krízou; čiže veľmi dobré!

Najväčšie paľby sú rozhodne zúrivé, natlakované a album otvárajúce „Kto si“ a „Do tla“. Jedinou skladbou, ktorá má na druhú stranu nebaví, je nasledujúca „Lov“. Stopážou druhá najdlhšia, s valiacim sa stredným tempom a trylkujúcimi gitarami. Žiaľ, pôsobí na mňa uťahaným dojmom. Vrchol nahrávky predstavujú aj „V srdci temnoty“ a „Hlbina“. Devízou prvej menovanej je výborné vokálne kombo Simona/Martin Hades, šľapajúca rytmika, pričom postupy druhej gitary by si pokojne našli miesto aj v black metale. Veľká paráda! „Hlbina“ zas predostrie jednoslovnú artilériu a drviaci hudobný podklad.

„Z riti sveta
Na Západ
Prašivý medveď
Zlo má hlad“

Vynikajúci nápad si kapela ponechala na záver, keď nahrala údernú cover skladbu „Operation Z“ od HAIL OF BULLETS, no pre tento účel použila vlastný text na súčasnú tému vojny na Ukrajine. ADACTA tak, ako ju máme radi. S jasným postojom a hlučne.

„Obrancovia odhodlaní
Okupantom zmar!“

Ak bol predchádzajúci album „Zlo“ po skladateľskej práci súdržnejším materiálom, navyše disponujúcim aj výraznou atmosférou, tak „Dno“ predstavuje posun po zvukovej stránke a otočenie kormidlom k väčšej agresivite. A to je to najdôležitejšie, že novinka je iná. Pretože ADACTA je formácia, ktorá nevie nahrať zlý album, čiže sa stále bavíme o kvalite. Rozdiel je len v tom, či je tá kvalita väčšia alebo menšia, no v konečnom dôsledku ide len o malé detaily.

autor: Miroslav Krausko