„Na VADER vo štvrtok stošesťdesiat ľudí, v sobotu na AGNOSTIC FRONT stoosemdesiat, je pondelok, ak na JUNGLE ROT nepríde aspoň niekto, bude že to trapas, vtedy vo štvrtok bol predaný jeden lístok...“ Maliari vojny z mesta Kenosha vo Wisconsine nie sú na poli klasického US death metalu malým menom, prerazili už v 2. polovici 90. rokov a popri veteránskom statuse požívajú aj istý kultový. „Pochopiteľne“ v Košiciach také niečo znamená málo, ja si pamätám dvadsaťsedem ľudí na takej pre BDM fanúšika snovej akcii ako UNMERCIFUL, INSIDIOUS DECREPANCY a DESPISE, tridsiatka na NY slam kult INTERNAL BLEEDING, to bolo na jednej strane hrozné, na druhej úžasné v tom, že IB do toho dali srdce aj dušu ako keby hrali pred natrieskaným klubom.

Neprekvapilo, že po takom „kultúrnom tsunami“, aké v priebehu niekoľkých dní Collo zažívalo, otvárali liptovskomikulášski SOULS TO DENY akciu pre cca dvadsiatku ľudí plus personál. Štvorica gitara-basa-bicie-vokál u nás kedysi hrala tuším svoj prvý alebo druhý koncert. Odvtedy nabrala istotu v živom prejave a tuším vymenila gitaristu. Svojim 90-kovým death metalom zo zatiaľ jediného albumu nemala ako sklamať, hudba je to solídna, drví, neohromí niečím, čím by vyčnievala nad zástupy podobne orientovaných spolkov, ale sú za ňou hráči so skúsenosťami a disponuje kvalitným vokalistom, ktorý jej dokáže dodať na brutalite. Tých pár ľudí sa postaralo o slušný ohlas, oni sami sa tešili z pocty hrať koncerty (mali pred sebou ešte Bratislavu) s takou legendou ako JUNGLE ROT. Navyše k nej svojím podaním kovu smrti celkom sedeli.

O deviatej pod plachtu s motívom z najnovšieho, v poradí už jedenásteho (ale za 32 rokov existencie) albumu „Call To Arms“ napochodovali Dave Matrise (gitara, vokály), James Genenz (basgitara), Geoff Bub (gitara) a Spenser Syphers (bicie). Zastavím sa u prvých dvoch – Dave účinkoval aj v NUM SKULL, čo je veľká DM klasika z amerického Stredozápadu, a James bol členom nezabudnuteľných FLESHGRIND, ktorých tri albumy sú spomienkou na to, koľko melódií sa zmestí aj do krvavo brutálneho death metalu. V podaní tohto kvarteta sme si užili vyše hodiny esenciálneho klasického USDM, nemilosrdne drviaceho, neúnavne mašírujúceho ako armáda na pochode, vyrážajúca do zúrivých útokov. Stredné a rýchlejšie tempá, ťažké riffy, zlovestné harmónie, hlbší hrdelný growl, oživený raz aj vyslovene „arayovským“ výkrikom, príbehy o vojnách, smrti, utrpení a prehnitej spoločnosti. Nasadenie ako od mladíkov, toto nebola spomienka na to, ako kedysi death metal vyzeral, ale názorná demonštrácia podstaty žánru. JUNGLE ROT to skrátka pred cca štyridsiatimi ľuďmi rozbalili tak, že si ich košický koncert budeme pamätať dlho a osobne som fakt rád, že sme u nás túto legendu mali. Som veľmi zvedavý, koľko ľudí príde na ďalšiu. Vo štvrtok sú v Collosseu – sadni si, pridrž sa dačoho – DEVOURMENT.