OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Keď píšem tieto riadky v piatok ráno, na novinársky stan v bekstejdži Wackenu padá jemný dáždik. Počasie je stále skvelé, aj včerajší deň bol veľmi slnečný a príjemný. Výlet na najväčší metalový festival na svete však môže mať aj svoje temné stránky. Tak napríklad zodpovednosť za hlasovanie v rámci Wacken Metal Battle súvisiaca s potrebou vidieť každú jednu kapelu z tridsiatky účinkujúcich z celého sveta. Občas vám tak ujdú skutočné klenoty na vedľajších pódiách a ak ma niečo tento rok naozaj mrzí, tak je to Anneke Van Giersbergen a jej špeciálny set vo wackenovskom kostolíku. Očití svedkovia hovoria o magickej atmosfére a slzách dojatia. Mne stačila informácia, že zaznela aj krehká nádhera „Valley Of The Queens“ a pol dňa som si hrýzol pery od jedu, že som to nezažil. Čo už. Aspoň som mohol žasnúť nad neschopnosťou desiatok hudobníkov napísať aspoň jednu solídnu pesničku.
A teraz vážne, to je na tom slovenská metalová scéna skutočne až tak dobre? Viete, čo by som tu dal za nejakú ukrajinskú BESNU alebo lotyšských CASTAWAY? Proste šikovných muzikantov s dobrými pesničkami? Nič také sa tu však neudialo. Každý jeden tohtoročný slovenský semifinalista by tu v tejto svetovej konkurencii žiaril. To hovorím so všetkou vážnosťou. Budem veľmi sklamaný, ak to ETTERNA tento rok nevyhrá a keď neskončí v prvej päťke, budem veľmi zvažovať, či sa mi chce v budúcnosti participovať na celom tomto kolotoči. Jasné, súťaženie v hudbe je v zásade blbosť, ale všetci vieme, že sa dajú ľahko zvoliť základné kritériá, podľa ktorých viete vybrať skutočne zaujímavých umelcov. Zvládli sme to na Slovensku, musí to fungovať po celom svete. Iba ak by sme pod Tatrami mali až taký neuveriteľne dobrý hudobný vkus, že bežný svetový metalista mu nerozumie? To sa mi nezdá. Nuž, nechajme sa prekvapiť dnes po trinástej, keď bude slávnostné vyhlásenie výsledkov. Ako za tie roky poznám mojich kolegov z poroty, tipujem, že do prvej päťky zvolia napríklad Poľsko, Čínu, Filipíny, Japonsko a Kolumbiu. Rád by som sa mýlil; pevne verím, že majú súdnosť a aspoň štipku dobrého metalového vkusu.
Moje štvrtkové koncerty sa teda naplno začali až s legendárnymi MR. BIG. Nikdy som ich nevidel, ani do bratislavského MMC som si nenašiel cestu, tu som to už proste nemohol vynechať. Krásny koncert. S akou ľahkosťou do nás pálili všetky tie historické fláky, to bolo fascinujúce. A sledovať pánov muzikantov ako Paul Gilbert a Billy Sheehan, to bol zážitok sám o sebe. Keď zaznela akustická chuťovka „To Be With You“, bol som opäť na chvíľu ten puberťák, čo celé dni čumí na MTV. Prekrásne niečo.
Keďže na Brutal Assaulte o týždeň zrejme budem chcieť vidieť celý koncert JULIE CHRISTMAS a nechcem z neho odbiehať po polhodine, živý zážitok zo skvelých GAUPA som si musel odbiť už v Nemecku. A rovno z prvého radu v pôsobivom post-apo prostredí na Wasteland stejdži. Emma Näslund a jej bosé tančeky švédskej čarodejnice, to chcete vidieť. A hlavne počuť jej fantastický „björkovský“ hlas do príjemne valivej stoner-metalovej muzičky.
Už keď sa ku mne dostala informácia, že OPETH budú hrať na Wackene špeciálny „By Request“ set, bolo mi jasné, že to bude veľká paráda. No veď posúďte sami:
The Grand Conjuration
Demon Of The Fall
The Drapey Falls
In My Time Of Need
Heir Apparent
Ghost Of Perdition
Sorceress
Deliverance
Nádhera, že? A do toho Mickeho vtipné komentáre medzi pesničkami. On je vskutku skvelý situačný humorista. Nahrávala mu tu aj skutočnosť, že počas celého koncertu k nám pomerne nahlas doliehali zvuky z prvých dvoch hlavných pódií, na ktorých si to valili SCORPIONS. Mikaelova prvá otázka obrovskému davu pred tretím hlavným stejdžom tak bola úplne jasná: „Čo tu, kurva, robíte, keď práve teraz hrajú Scorps?“. Vtipné bolo aj spoločné počúvanie SCORPIONS doplnené Mickeho verziou riffu k hitovke „Rock You Like A Hurricane“.
Magický koncert, asi najlepší, aký som od OPETH zažil. A to mám za sebou peknú zbierku klubových viedenských, bratislavského a festivalových brutalovských a wackenovských. Tu sa však hral hit za hitom, klenot za klenotom a navyše s nevypovedaným prísľubom, že presne takáto hudba bude aj súčasťou blízkej budúcnosti OPETH. Veď si pustite ich nový singel z blížiaceho sa jesenného albumu. Teším sa naň veľmi.
Ale ešte predtým určite aj na dnešný program, ktorého vrcholom budú BARONESS, BLIND GUARDIAN, KORN a AVANTASIA.
Fotografie: FB Wacken Open Air a OPETH
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.