OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Už nejaký čas som vedel, že v Prešove, kde tiež za roky mali a majú kopu kapiel, pôsobí aj spolok s týmto názvom. Trochu viac o sebe dal vedieť tým, že v ňom pred pár rokmi za bicie zasadol tamojší talent a vcelku multiinštrumentalista Lukáš Trón (MERGED IN ABYSS, SIK SALVATION, GLOOM atď.) A potom som zistil, že sa SLIGHT LIE prebojovali do semifinále Wacken Metal Battle 2024. Na košické som sa prišiel pozrieť do Collossea. Ešte ani vtedy som ich nepočul, buď som nemal na ukážky čas alebo som si povedal, že Slovensko síce nie je žiadna metalová veľmoc, ale ani rozvojová krajina a že prinajmenšom v tomto štádiu súťaže nebude treba sledovať, ako s pódiom zápasí niekoľko hudobnícky ťarbavých trtkov a tak môžu prekvapiť skôr príjemne.
Presne to spravili. Vošiel som, už hrali, a zostal som celý set, na pódiu totiž temperamentne blčal metalový oheň v ľudskej podobe. Štýl, aký si roky vypočujem len občas. Melodický, ale nabrúsený metal, s koreňmi v klasike, ale vymyslený, zaranžovaný a zahraný s energiou, horúcou krvou, bez akejkoľvek pachute stariny. Na pódiu to žilo, každú chvíľu sa dialo niečo iného a všetko dokopy malo hlavu a pätu. Proste objav tam, kde som ho nečakal, a nebol som jediný, komu sa to v ten večer stalo. A že som nadšenie ventiloval až priveľmi, skončil som s CD na recenziu. (Nie že by mi to vadilo.)
SLIGHT LIE existujú od roku 2012, ich diskografiu tvoria tri albumy, jedno EP a niekoľko singlov. Debutový album „Last Poem“ z roku 2013 je vôbec ich prvou nahrávkou a oproti súčasnosti je viacero vecí inak. Ide o melodický metal, celkom svižný, ale aj náladový, a vokálnu stránku má na starosti speváčka Katarína. Jej prejav vo mne prebúdza spomienky na slovenské deväťdesiate roky, kedy sa v tunajších metalových spolkoch prevažne okolo doom/gothic, ale aj melodického death metalu začali za mikrofónmi objavovať dievčatá. Predstavte si scénu od MORGAIN a DYSANCHELY, THALARION až po DAYBREAK, NOSTALGIA DREAMS a podobne. Album má takto trochu „podzemný“ nádych, je viac o nadšení než o nejakých strhujúcich schopnostiach, ale je sympatický citom pre melodiku a harmónie, navyše má pár momentov, kedy si spomeniem aj na švédskych LEFT HAND SOLUTION.
„Countdown“, druhý album, vydaný v roku 2019, tam sa to po EP z roku 2017, na ktorom už účinkuje nový spevák Peter, začalo naozaj. Kapela je o šesť rokov vyhratejšia, skladateľsky vyspelejšia, zmizli momenty, v ktorých by pôsobila ťažkopádne, znie tvrdšie a začínajú sa objavovať jej typické prvky a atmosféra s nádychom tajomnosti a miernej zlovestnosti. Ešte to nie je niečo, čo by otriaslo scénou doma, nebodaj vonku, ale počuť potenciál urobiť dobrý melodický nárez aj bez toho, aby sa o to pokúšali na scéne s prívlastkom „extrémna“. Je to klasický metal, heavy až thrash. S chytľavými nápadmi. Taký, z ktorého časom môže niečo byť.
Novinka „From Caroline... With Hate“ vyšla na jar tohto roku. A dá sa povedať, že definitívne „je to tam“ a do budúcnosti sa možno tešiť na prinajmenšom podobne silné materiály. Prvým posunom je časový rozsah materiálu, predošlé albumy ledva atakovali polhodinku, rande s Caroline má 41 minút. Ďalším je zvuk, nahrávka je dielom spolupráce ostrieľaného Martina Barlu a gitaristu Dema. Všetko znie veľmi profesionálne a šťavnato, energicky, zároveň sa so znením s citom pracuje v atmosférickejších pasážach, je tam potrebná dynamika, vyvážený mix nástrojov, nie som nejaký precitlivený audiofil, ale oceňujem, že sa tu vyhrali odborníci s víziou. Grafickú stránku zabezpečil Lukášov Emptybia Design, obal a booklet sú ladené v znepokojivo-plamenných tónoch, texty sú vysádzané príčetne, tzn. čitateľne, veľká pochvala, táto stránka mnohým umelcom uletí v prospech príliš „výpravného“ podkladu.
Album obsahuje jedenásť skladieb, pričom úvodná „Hide & Seek“ je niečo, čo by som si vedel predstaviť ako začiatok nejakého príbehu z pera KINGA DIAMONDA. Horrorovo ladená drobnosť, po ktorej sa vyvalí pravda o tom, že Caroline s hlasom vraždiacej bábiky či dievčaťa, ktoré zďaleka nie je také mŕtve, aby sa v jeho blízkosti dalo cítiť bezpečne, chce od vás to vaše najcennejšie. Hneď v „Caroline Wants You Dead“ SLIGHT LIE predvedú, v čom všetkom sú silní. Hrajú nadupaný, svižný, neraz agresívny a výbušný mix heavy a thrash metalu, veľmi melodický, ktorého veľkým plusom je, že na jednej strane počuť, od akých veľkých a starých majstrov sa Prešovčania učili, ten odkaz 80. rokov je miestami neprepočuteľný, ale na druhej strane znie ich hudba sviežo a súčasne.
Nie je to len zvukom, tvorcovia si s ľahkosťou požičiavajú čokoľvek od punkovej živelnosti a divokosti až po technickejší (thrash) metal, na začiatku možno až nesúrodé hudobné suroviny zabalia do silných melódií, výborných a košatých aranžmánov, pridajú nálady, naliehavosť a mám pocit, že keby sa nabudúce ešte viacej posunuli smerom, v ktorom už teraz niekedy pokukujú k hraniciam melodického a atmosférického metalcoru, ani tam nebudú tápať. Že sa veľmi nenechajú obmedzovať a prinajmenšom z tvrdých rockových žánrov veľa tabu nepoznajú, na tomto albume počuť. Vrstvenie gitár i nálad a veľmi dobre, nápadito použité klávesy ladia s nakopávajúcou rytmikou, každá skladba má zapamätateľné motívy, v dobrom slova zmysle ide o materiál s vysokým „hitovým potenciálom“.
Pestrosť, nápaditosť a skladateľská šikovnosť je tu prítomná v každom momente a hudobnej kvalite nasadzuje korunu vydarený spev. Prevláda čistá, energická aj emotívna poloha, vokalista znie isto, sebaisto a talentovane. Tieto klasické metalové vokálne linky okorenia celkom časté revanejšie frázy, v ktorých sa SLIGHT LIE otrú aj o extrémnejšie žánre, a zborové pasáže. Solídne napísané a celkom obsiahle texty spracovávajú hororové témy, fantázie, zlobu reality sveta, ale napríklad aj zápasy s vlastným vnútrom alebo dianím okolo („Disobey“). Myslím, že toľkoto bude stačiť na tému albumu, ktorý som si vypočul veľakrát a ešte sa k nemu vrátim, podaril sa tu metal, z ktorého svet na kolená nespadne, ale ísť s ním do sveta možno ísť bez obáv.
Melodický, ale nabrúsený metal, s koreňmi v klasike, ale vymyslený, zaranžovaný a zahraný s energiou, horúcou krvou, bez akejkoľvek pachute stariny. A s ním sa SLIGHT LIE prebojovali až do semifinále Wacken Metal Battle 2024.
Igor
- gitary
Demo
- gitary, basgitara, sprievodné vokály, klávesy
Peter
- vokály
Lukáš
- bicie
1. Hide & Seek
2. Caroline Wants You Dead
3. A Freak Like Me
4. Storm That Flooded Us
5. Where Is Your Peace Now! - re-recorded
6. Stars (Kill The Light)
7. Disobey
8. Mirrors
9. Creatures Of The Waste
10. Non Core Area
11. Reborn From Insanity
From Caroline... With Hate (2024)
Countdown (2019)
Slight Lie (EP) (2017)
Last Poem (2013)
Datum vydání: Sobota, 2. března 2024
Vydavatel: Self released
Stopáž: 41:00
-bez slovního hodnocení-
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.