Keď sme sa pred vyše tridsiatimi rokmi začali dozvedať o tom, že metal sa hrá aj v hudobnom podzemí Blízkeho východu, asi prvou scénou, odkiaľ začali do sveta prenikať nejaké nahrávky, bola tá izraelská. Blackmetaloví SALEM s albumom „Kaddish“ u Morbid Records, death/doomoví SUBSTANCE FOR GOD a viacerí ďalší. „Sahara“ bol názov albumu, s ktorým debutovali ORPHANED LAND a išlo o začiatok cesty, ktorá skupinu vnášajúcu do death, doom a podobného metalu prvky blízkovýchodnej hudobnej tradície priviedla medzi pojmy rešpektované nielen vďaka hudbe spájajúcej milovníkov extrémneho, folk aj progresívneho metalu, ale aj vďaka posolstvu, ktoré túži ľuďom sprostredkovať. Na tejto ceste ORPHANED LAND napríklad aj odmietli nomináciu na Nobelovu cenu za mier, s tým, že oni nehrajú kvôli takýmto poctám. (Ono keď si vezmete, čo za „mierotvorcu“ občas odmenia, ani tú cenu nechcete.)

V septembri dostalo Slovensko možnosť zažiť dva ich koncerty a ten košický bol udalosťou, na ktorú som sa tešil, z nahrávok ma Izraelčania bavia odjakživa a naživo sľubovali niečo viac než kvalitný tradične metalový zážitok. Boli k nim ešte tri predkapely, našťastie solídne, ale ako v podstate rodinne založený muž vám k prvým dvom napíšem toľko, že z nahrávok znejú budapeštianski NEST OF PLAGUES ako silní zástupcovia maďarskej modernej metalovej omladiny a tak verím, že ich svižný melodický metalcore s trochu nu-metalovým nádychom mohol byť obzvlášť pre cieľovú skupinu potešením. Iste sa dali vidieť i počuť aj francúzski prog/metalcoreoví LONE SURVIVORS, trochu post, trochu djent, tlak i náladovka, pre mňa skôr niečo „takýchto kapiel je teraz veľa, proste dnes idem hlavne na ORPHANED LAND“.

Stihol som SCIENCE OF DISORDER zo švajčiarskeho Lausanne. Hrajú trinásty rok, majú tri albumy, zatiaľ posledný má názov „Apoptose“ a je z roku 2022. Toto kvinteto predviedlo asi najklasickejšiu podobu extrémnejšie ladeného kovotepectva. Úderný, valivý a energický death metal, skôr v stredných a pomalších tempách, s občas do hĺbky sa ponorivším revaným vokálom, atmosférickými harmóniami a okorenený aj trochou coreovej zúrivosti, ktorá skladbám dodávala istý metalcoreový „nádych súčasnosti“. Najviac ma bavili v momentoch, kedy pridali na tempe, ale ani voľné rozorvane náladové plochy neboli márne. Je pravda, že švajčiarsku scénu som asi najviac počúval v jej „hviezdnych“ časoch, ale solídne bandy sa tam nájdu stále, tamojší death a black metal či grind core vie príjemne prekvapiť.

Čo trochu zamrzelo, bola návštevnosť, hádam do sto ľudí na pojem ako ORPHANED LAND, no čo ja viem. Nie je to prvýkrát, čo na naozaj hodnotnú vec prišiel podobný počet, len tak spamäti koncerty PRIMORDIAL, ...IN THE WOODS, to som vcelku krútil hlavou. Je pravda, že neďaleko v Prešove krstili nový album PERVERSITY a to bola akcia, o ktorej som vcelku rozmýšľal, či sa s niekým nezveziem, lenže nie v ten deň. „PERVERSITY aj CRANIOTOMY ešte uvidíš, BRUTE už aj s bubeníkom, ale ORPHANED LAND tu asi tak skoro znovu nebudú“. Orientálne intro nás hodilo o pár tisíc kilometrov na juhovýchod, tam, kde je zbierka tisícročiami zjazvených a skrvavených svätých i nesvätých zemí, a na pódium uviedlo päticu hudobníkov južansko-biblického zjavu s ich príbehmi, túžbami a posolstvom.

ORPHANED LAND sú v súčasnosti spevák Kobi Farhi a basgitarista Uri Zelcha, poslední dvaja pamätníci začiatkov, bubeník Matan Shmuely a gitaristi Chen Balbus a Idan Amsalem, ktorý to v niekoľkých skladbách „rozbalil“ aj na tradičný strunový nástroj bouzouki.

Čakal som niečo viac než klasický metalový koncert a zážitok z neho, a aj som sa toho dočkal. V playliste si pozriete, čo sa hralo, v zásade zmapovaná skoro celá diskografia, siahlo sa i po materiáli, ktorého vek sa počíta na také desiatky rokov, aké by ste pri pohľade na mladistvo pôsobiaceho Kobiho, ktorého si vďaka jeho hávu i výzoru zrejme ktosi v publiku pomýlil s istým synom božím – čo spevák rýchlo uviedol na pravú mieru – ani nečakali. Z dlhodobo ťažko skúšaného kúta sveta prišla partia muzikantov rozdávať úsmev, radosť a zábavu. Darilo sa jej to, väčšinou ma veľmi nebaví, keď sa kapela snaží lenivcov a ignorantov pod pódiom roztlieskať, rozospievať a roztancovať, ale tentokrát som sa proste pridal. Ono je aj príjemné, keď vás frontman oslovuje ako priateľov a nie tak, ako to bežne metalové kapely robia.

„Sme radi, že aj v týchto ťažkých časoch sme mohli prísť za vami“ bola asi jediná veta, ktorá by mohla znepokojiť mnohých súčasných komicky či účelovo precitlivených ľudí s ich „do hudby by sa nemala ťahať politika!“ Inak ste popri obdivovaní toho, ako ORPHANED LAND metalovými gitarami sprostredkovávajú hudobnú tradíciu kultúr severnej Afriky a Blízkeho východu, mohli porozmýšľať nad pozitívnym posolstvom a hodnotami ľudskosti, ktoré títo Izraelčania svojou tvorbou ponúkajú. Porozumenie, tolerancia, spolupráca, spoločne z tohto sveta robiť lepšie miesto pre život. Učiť sa z chýb a hrôz minulosti. Znie to skoro naivne utopicky vo svete, v ktorom ako keby sa tradičnou a najsvätejšou hodnotou stávala najtupšia nenávisť, zloba, mindráky, neprajnosť, to, že si kadekto vlastnou blbosťou posral život a za to musí byť strestaný každý, kto mu ukazuje, že sa to dá inak a lepšie. To, ako ORPHANED LAND, hrajúci hudbu, ktorá nie je náboženská, lebo ani oni sa neprezentujú ako veriaci, skúšajú povedať, že byť v prvom rade ľudský nie je žiadna slabosť ani hanba, a ešte to medzi skladbami okorenia aj trochou vtipu a sebairónie – „viete, že máme povesť ľudí biznisu, tak pre vás máme pri tejto skladbe dohodu“ – bolo závanom čerstvého vzduchu, pretvoreného do hymnických, baladických i naliehavých skladieb s vznosnými vokálmi a ornamentmi z tradičnej huby. Chvíľami som rozmýšľal o tom, či niečo z toho nevyznie lepšie skôr pri počúvaní doma, ale bol som do konca a ešte by som zvládol. Naozaj príjemný zážitok.