OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Deň pred Samhainom/narodeninami koncert, ktorý sľuboval čierno väčšie než v stredoafrickej vieske, tak prečo nejsť do Collossea. Nie že by som švédsku zaslúžilú zlobu MARDUK počas dvoch dekád nevidel už niekoľkokrát, ale albumy z 90. rokov ma fakt bavili a ďalšia tvorba sa tiež dala vypočuť a oceniť. Naživo to bol zakaždým výstavný black metal. Ostatné bandy z aktuálnej ponuky takisto zneli fajn. Akurát ma mrzí, že som nevidel madridských UNDEAD, so svojím rinčiacim švédskym death metalom s dramatickou atmosférou a náložou melodickej agresivity boli presne na moje gusto. Lenže cez týždeň stihnúť prvých účinkujúcich sa niekedy nedá. Tí, ktorým sa to podarilo, si pochvaľovali. Nečudujem sa, materiál z albumu „Putrefactio“ je rozhodne silný nadpriemer a ani neznie tak „retro“, že by to bolo únavné.
IMPALEMENT zo Švajčiarska je štúdiovo len jeden človek menom Beliath (vokály, gitary, basgitara, texty, kompozícia) a hostia. Naživo ide o búrku vo štvorici, dve gitary, basa, bicie. Hudobníci vyzerali trochu „opotrebovane“, turné už nejaké týždne bežalo, ale black/death metal takejto úrovne viem oceniť. Bol to väčšinou nakopávajúci a drviaci výprask s mohutnými harmóniami, hrozivou melodikou a štýlovým revom. Pomerne pochopiteľne z hudby liezla inšpirácia Severom, žiadny konkrétny worship, možno trochu ako o level brutálnejší štýl DISSECTION bez brnkačiek. Rok starý druhý album „The Dawn Of Blackened Death“ je veľmi presvedčivá smršť, ktorá sa fakt s ničím nemaže. Hustnúce rady publika kapela strhla v priebehu úvodných skladieb. Ak by som ich porovnal so žánrovo trochu podobnými BELPHEGOR, od Švajčiarov dostanete viac metalového náklepu a menej teátra, čo vnímam pozitívne.
Setlist: 1. The Herd Marches On 2. The Impalement 3. Dawn of Blackened Death 4. Within the Court of Rats 5. Legio Nihil 9. Death to the GodsThus Spoke I – Götzendämmerung
Štokholmskí VALKYRJA (názvom neodkazujú na pohanské, vikingské a podobné metalové cítenia) sú na scéne dvadsať rokov a členovia majú za sebou živé i štúdiové účinkovanie dokopy hádam v dvadsiatke death- a blackmetalových skupín v rátane zvučných mien ako GRAVE, MARDUK, NOMINON, ONDSKAPT, MORTUUS a podobne. Ďalšie kvarteto so s gitaristom za mikrofónom v hmle bičovanej svetlami narúbalo presne ten typ švédskeho black metalu, ktorý ma baví, s odkazom na druhú polovicu 90. rokov – víchricové tempá, bičujúce harmónie, divoký vokál, temná energia, všetko ako má biť. Majú zatiaľ štyri albumy, hrali zo všetkých, ako prvé stretnutie naživo to teda bolo veľmi dobre zostavené. Nemilosrdný ťah mne osobne trochu rozbili asi dva ponory do pomalej melanchólie.
Setlist: 1. Plague Death 2. Madness Redeemer 3. Crowned Serpent 4. Halo of Lies 5. Laments of the Destroyed 6. Eulogy (Poisoned, Ill and Wounded) 7. Oceans to Dust 8. Frostland
Babylonský boh búrky zúri na čiernom nebi od roku 1990, uctievaným kultom sa stal v priebehu niekoľkých rokov a patrí k pojmom, ktoré napísali dôležité kapitoly blackmetalovej histórie. Dodnes platí rovnica „Švédsko + black metal = MARDUK“ (iste, nie je to ani zďaleka jediný možný správny výsledok) a jednou z výhod tejto svorky zapredanej zlu je, že keď idete na jej koncert, dostanete presne to, čo chcete – prísny, diktujúci, neľútostný blackmetalový uragán. Ten nejaví znaky únavy aj napriek tomu, že Morgan (gitara) má po päťdesiatke a Satanov nuncius na planéte Mortuus (vokál) sa k nej blíži. To, aby bolo vyznenie smrtiace, istí za bicími nemecký Simon, vo veku 33 rokov blackmetalový vojnový stroj, a ďalší Simon, Švéd, 35, inak VALKYRJA, si tu s basou strihol druhú šichtu večera. Setlist (je v galérii) bol poskladaný tak, že ste ho obzvlášť ocenili, ak vás baví hlavne prvá pätnásťročnica tvorby.
Výber mapoval hádam tri dekády, pokiaľ ide o veci venujúce sa istému obdobiu minulého storočia, z môjho pohľadu ma viac baví napr. to, čo k nemu hudobne povedali IRON MAIDEN alebo BOLT THROWER, ale holt som v tomto tím Spojenci. Po minulej strede konštatujem, že Mortuus je v rámci svojho žánru podobný „pán spevák“ ako David Vincent v tom svojom. Po hudobnej stránke bez chýb, na nervy počas každej bandy išlo to, že pre samú hmlu ste hudobníkov poriadne nevideli. A celkom som čakal, či nebude nejaké „spestrenie“ – pred 21 rokmi boli v Liptovskom Mikuláši na koncerte MARDUK, IMMOLATION a MALEVOLENT CREATION „protestovať“ nejakí nábožensky hnutí nešťastníci, darilo sa im tak, že v slabšej chvíli by ich človek až poľutoval. My teraz po novom na Slovensku máme takú atrakciu, hovorím jej „chuj v klobouku“ (© Bruce Willis v českom dabingu Posledného skauta), ten chodí buzerovať na kadejaké kultúrne akcie, ktoré „zraňujú jeho náboženské cítenie“. Asi mu nikto nebonzoval, jeho klobúk narazený na kôl dakde nad pódiom by ako nová dekorácia nevyzeral zle. Dvestotridsať platiacich návštevníkov si koncert užilo aj bez toho, Collu môžeme jedine ďakovať za to, čo všetko tu máme.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.