„Bratku, vie tvoj mobil sfotiť kapelu na koncerte?“
„Určite. Čo sa deje, dúfam, že dôjdeš?“
„OK, povyšujem ťa na fotografa. Akurát sa snažím vychystať.“

Ak bola situácia, ktorá by mi zabránila dôjsť na úplne pre moje gusto koncert, tak tá pominula týždeň predtým, keď som dobral jeden zo súčasných modelov prípravku, ktorý svetu daroval Sir Alexander Fleming. Kedysi na jar roku asi 2000 mali v Novákoch hrať DISGORGE, DEEDS OF FLESH, MALIGNANCY plus cca dve vzorky z vtedajšej CZ tech/brutal deathmetalovej špičky. Videli a počuli sme iba tie plus newyorské monštrum, kalifornské beštie nepustili cez hranicu. Slovensko nebolo v Európskej únii a tak sa postmečiarovskí colníci rozhodli ukázať „blbým amíkom“, kto tu rozdáva karty. Viac koncertov v tej dobe dopadlo takto. S Úniou tento vidlácky nešvár vymizol.

Nemeckí DEFEATED SANITY vyrazili na turné s aktuálnym album „Chronicles Of Lunacy“, ktorý potvrdzuje ich miesto medzi svetovou špičkou umelcov pohybujúcich sa v žánri filigránsky vypracovaného a zároveň neľudského kovu smrti, a vzali so sebou štyri ďalšie bandy, z ktorých žiadna nebola niečím, čo by bolo treba pretrpieť, a v prípade jednej išlo o splnenie dávneho sna pod iným názvom a len s jedným pôvodným členom v zostave. Skrátka niečo, na čo sa dá tešiť mesiace v prípade, že brutal death metal máte proste tak nejako najvyššie.

Predpredaj naznačil, že pôjde o akciu „len pre fajnšmekrov“ a „budete môcť po Colle aj na bicykli jazdiť, ale dali sme to dole“. Takže cestou do klubu sa zastaviť v bankomate po tridsať eur. Ono je to tak, že za bežnej situácie prídem do Colla, dostanem pečiatku, vlastne len kvôli udržaniu nejakej kultúry, a som na koncerte (ďakujem), predtým rozhodím info, potom spravím report, ale keď vážne treba podporiť, aby sa diali aj veci, čo nezarobia, určite nebudem vymýšľať „viete, GDO som ja?!“, ako to na Slovensku žalostné existencie robia od dopravnej kontroly po plesy a žranice pre „elitu“. Klub podľa očakávania zaľudnený striedmo, rýchlo zistíte, kto každý, koho ste dlho nevideli, zase našiel cestu do svätyne, zvítate sa so „svojimi ľuďmi“, prehodíte pár viet a začnete tušiť, že bude dobre.

K tomuto celému na úvod hralo kvinteto ASYLUM z Fort Worth v Texase. Nebyť koncertu, ani o nich neviem, keď som si ich pred ním vypočul, prišlo mi, že žánrovo sa úplne k ostatným bandám nehodia, ale ako spestrenie sa budú dať prežiť. Jednoznačne najmelodickejšia skupina večera, prívlastok „brutal“ by sa na ňu nedal napasovať ani nasilu. Na scéne sú od roku 2012 (zistiť, ktorá z dvojciferného počtu kapiel s týmto názvom to je bola celkom fuška), majú dva albumy (2017, 2021), aktuálnou tvorbou sú dva single. Hudobne celkom odsýpajúci a agresívny, pomerne technický a melodický death metal, čiastočne s blackmetalovým nádychom, o ktorý sa staral hlavne vokál uprednostňujúci jedovatú krákavú polohu.

„Annunaki/Reptilians/Aliens, David Icke, Secret societies, Other realities, NWO.“ Dobre. Budem diplomat a poviem, že polovica BDM kapiel má kadejako „hnuté“ texty a trojka EMBRYONIC DEVOURMENT z kalifornského Willets to aspoň vzala z konca, ktorý je trochu inde než kadejaké bežne na súčiastky bez narkózy rozoberané človečie konce. Rozhodne mali viac zubov než koľko majú tunajší fanúšikovia konšpirácií a ako človek oboznámený s ich hudbou konštatujem, že naživo zneli pri všetkej technickosti o čosi brutálnejšie než na nahrávkach. Oproti tým ubudlo gitarového fidlikania a linky viac stáli na „dolámaných“ a tak vzdialene „originovských“ (akoby reverzne pustených) riffoch gitaristu s vtipným trikom. Rýchlosť, intenzita, tlak, solídna agresia, hlbší vrčiaci vokál, dramatické intrá, už sme boli v BDM sfére. Frontman Austin Spence s vodníckym három a akoby „trojštvrťovou“ basou zaujal aj takou kadenciou obratov so slovom „motherfuckers“, ktorá by istého čibála s bradavicami a videjkami, v ktorých sa ľutuje za to, že ho nikto neľutuje, každý ho „mater fakerom“ zove a do zámku na Považí posiela, na kolomaž rozliala už v tejto fáze koncertu. Setlist je z Poľska, u nás toho bolo viac, asi aj z každého albumu zahrali.

Setlist: 1. Never Ending Human Misery, 2. Cathy O'Brien Experience 3. Fear of Reality Exceeds Fantasy 4. Manipulation of the Senses 5. Murder of the Ancients 6. The Lucid Dreamer

Shaun LaCanne z Racine vo Wisconsine založil PUTRID PILE potom, čo videl naživo INSIDIOUS DECREPANCY a tento jednočlenný projekt ho načisto rozmetal. Texasan Shawn Whitaker ako ID v Collosseu hral, bol to nárez, druhá vec je, či si on koncert pamätal, prinajmenšom vtedy patril medzi popredných svetových konzumentov dymiacej zeleniny. Košice si rozhodne budú pamätať PUTRID PILE, bola to unikátna porcia brutality. Vizuálne tatko zo stredozápadného predmestia v kapsáčoch, šiltovke a okuliaroch, s gitarou, mikrofónom a nejakými škatuľkami narúbal skvelý priamočiary brutálny rýchly death metal, chrlil šťavnaté riffy, mrazivé harmónie, predviedol zbierku kloktavých, výlevkových a ručiacich hrdelných vokálov, všetko to korunoval nevtieravými melódiami, vďaka ktorým ako keby na pódiu v jednej nenápadnej osobe stáli BROKEN HOPE a FLESHGRIND, hnaní dopredu neľudským strojovým maršom naprogramovaných bicích a so zvukom, ktorý mi vo svojej nemilosrdnosti znel ako rajská hudba. Je ťažké presadiť sa, ak ste „sám kapela“, ja si pamätám kilometre nariekania už len za to, keď nejaký spolok používal bicí automat, ale komu sa to podarí, má vyhrané. Na turné ide s gitarou a ruksakom, pri fungovaní nerieši prípadné stupídne výtržnosti spoluhráčov. Stačí byť dosť dobrý na to, veci vymyslieť a zahrať. Shaun mohol hrať dvakrát tak dlho a nenudil by. Jedna z reakcií: „Normálne mi zlepšil deň.“ Setlist je opäť poľský.

Setlist: 1. The Gorebox, 2. Blood Fetish, 3. Blood Runs Red, 4. Death Waits for No One, 5. Gore and More, 6. Putrid Pile (Of Rotting Corpses), 7. The Satisfying Dead, 8. Punishment, 9. Food for the Maggots

Frontman EMBRYONIC DEVOURMENT madrfakroval hlavne s cieľom dostať rovno pred pódium čo najviac z tých niekoľkých desiatok ľudí v klube a počas PUTRID PILE to tam už celkom ožilo, také niečo chcete vidieť zblízka. Lenže potom prišli na pódium Diego Sanchez (gitara), Angel Ochoa (vokál) a bubeník, ktorým nebol Ricky Myers, a začalo sa peklo, ktoré publikum hádam aj zľahka uštvalo. V podaní TO VIOLENTLY VOMIT, spolku, ktorý založili bývalí členovia kalifornských DISGORGE, totiž zaznel výber z tvorby jedného zo štýlotvorných míľnikov amerického aj svetového brutálneho death metalu. DISGORGE účinkovanie ukončili v roku 2006 a nejaký návrat veľmi očakávať nemožno, TVV ich však na niekoľko desiatok minút vrátili späť do života. Diego vyzeral zľahka ohryzený zubom času, už by skoro mohol dávať rozumy mexickým dedinčanom v Siedmich statočných, hudba, ktorú stvoril, však nezostarla vôbec. Síce len s jednou gitarou, ale s hutným zvukom a nemilosrdnými bicími znel elitný USBDM s náklepmi, hojdačkami, slamom, vypracovanými riffmi, hraný s radosťou z toho, že si ho ľudia stále užívajú. Korunou boli Angelove unikátne vokály, ktorá poznáme z viacerých vysoko neľudských deathmetalových spolkov. Je možné, že ten chlap máva dobré a menej vydarené dni, pokiaľ ide o silu a šťavu v hlase, ale v Collosseu si vybral skvelý deň, bolo to vo svojej viacpolohovej neľudskosti dokonalé. Myslím, že sa hralo zo všetkých albumov, pri návratoch k „Cranial Impalement“ a „She Lay Gutted“ okolo mňa krúžilo mierne dojatie. Narobili sme „fakin nojs“, ja už mám hlas leda tak na kašlanie, ale nedalo sa byť ticho. „One more song, one more song!“ Veruže bol prídavok. Po koncerte som Diegovi poďakoval za „brutal death metal heaven“, spýtal sa ho, či nechystajú nahrávku ako TVV, priznal, že niekoľko skladieb zložených má. Tak uvidíme. Nech sa páči setlist z Bukurešti.

Setlist: 1. Atonement, 2. Revelations XVIII, 3. She Lay Gutted, 4. Demise of the Trinity, 5. Cranial Impalement, 6. Indulging Dismemberment (of a Mutilating Breed), 7. Deranged Epidemic, 8. Exhuming the Disemboweled, 9. Abhorrent Desecration of Thee Iniquity, 10. Consume the Forsaken

DEFEATED SANITY sa do Košíc vrátili po skoro dvanástich rokoch, keď nás navštívili prvýkrát na turné k albumu „Passages Into Deformity“. Čo sa odvtedy zmenilo? Pribudli ďalšie nahrávky, v kapele sa vystriedali nejakí tí ľudia a my sme videli a počuli, že čo bolo kedysi výborné, môže byť dnes vynikajúce. Potom, ako TO VIOLENTLY VOMIT rozsekali publikom – asi sedemdesiat ľudí, cca ako na DEVOURMENT – na kapustu, sa DS mohli možno aj obávať, či ľudia zvládnu ešte aj ich, ale žiadne strachy, sú kapelou, na ktorú si energiu z rezervy proste vydusíte. Hlavný skladateľ a pilier, bubeník Lille Gruber, spolu s gitaristom Vaughnom Stoffeym, basákom Jacobom Schmidtom a vokalistom Joshom Welshmanom – mimochodom, aktuálne sú DS pol na pol DE/US banda – nás previedli univerzitou sofistikovaného brutálneho death metalu. DEFEATED SANITY sú technickí do tej miery, že už vydali aj album rozdelený na dve polovice s rôznym prístupom ku kovu smrti, aby sa nemuseli krotiť, ale napriek tomu, že sú to pre niektorých ľudí až „jazzmeni“, láska k technickému hraniu a skladateľským finesám im nebráni v hraní excelentnej naklepanej deathmetalovej neľudskosti. Dávajú vám možnosť používať obe polovice mozgu – jedna s nadšením a obdivom sleduje virtuózne výkony hráčov, druhá sa opája pravou brutalitou. Povedzme, že Joshov vokál je v istom pohľade trochu „ľudskejší“ než to, čo chvíľu pred ním do ľudí z pódia hrnul Angel, stále sa však bavíme o niečom, čo je aj pre tradicionalistu, pre ktorého je jediný death metal to, čo vyšlo do roku 1995, totálny chliev a kanál. Koncert, na aký sa oplatilo tešiť, až tu raz bude niečo podobné a ja si poviem, že už sa mi nechce, potom sa oficiálne sám vyhlásim za starého. Plus stretnutie s priateľmi, kamarátmi, dobrá nálada, kde vám také dačo dajú. Vďaka za akciu a za to, že bola na dolnom pódiu. Setlist opäť len orientačný, z Dolnej zeme.

Setlist: 1. Initiation, 2. Naraka, 3. Carnal Deliverance, 4. Amputationsdrang, 5. The Odour of Sanctity, 6. Accelerating the Rot, 7. Temporal Disintegration, 8. Fatal Self Inflicted Disfigurement, 9. Prelude to the Tragedy, 10. Entity Dissolving Entity, 11. Extrinsically Enraged, 12. A Patriarchy Perverse, 13. Condemned to Vascular Famine, 14. Heredity Violated, 15. Into the Soil

Foto: Adam Prokop