Aj vy ste už otrávení z večných pokusov speedových kapiel prekonávať rýchlostné rekordy? Aj vám zalieha z jačania niektorých melodicky nažhavených spevákov v ušiach? Potom mám pre vás dobrú radu. Skúste presedlať na power metal. Stačí vstúpiť do krajiny metalom najviac poznačenej, vyhnúť sa známym veličinám akými sú PRIMAL FEAR alebo BRAINSTORM a možno natrafíte na kapelu s nezvyčajným názvom CHINCHILLA. V našich končinách na rozdiel od vyššie spomínaných formácii nie až taká zabehnutá, pritom na scéne sa pohybujúca už nejaký ten rôčik.

Počiatky kapely siahajú do roku 1988, kedy si vo vlastnom náklade vydali aj debutový album „No Mercy“. Ako to už býva zvykom kapela sa po viacerých nezhodách rozpadá, aby sa v roku 1993 gitarista Udo Gerstenmayer pokúsil o jej obnovenie. Dôležitá zmena sa udiala na speváckom poste, kedy bývalého vokalistu vystriedal súčasný Thomas Laasch. Za najväčší úspech kapely možno považovať podpísanie zmluvy s prestížnym vydavateľstvom Metal Blade, ktoré kapele zabezpečilo mnohé koncertné turné a vystúpenia na veľkých festivaloch akými sú Bang Your Head alebo Wacken. Udo Gerstenmayer sa prezentuje takmer ako výhradný autor hudby aj textov na „Madtropolis“ vydanom ani nie s ročným odstupom od posledného počinu „The Last Millennium“.

Na úvod veľkolepé klávesové intro, avšak vzápätí prevezme žezlo útočiaca rytmika a my tak máme príležitosť oddávať sa až do posledných tónov energickému power metalu. V „A Dance With The Devil“ klávesy vytvárajú až rozprávkovo patetickú atmosféru, ale vo všeobecnosti len jemne dokresľujú štruktúru jednotlivých skladieb, čo sa CHINCHILLE podarilo najmä v osmičke „Headless Fools“. Osobitnou kapitolou je spevák disponujúci zaujímavo zastretým hlasom. Vyniká v skladbe „Entire World“ postavenej spočiatku na veľmi monotónnom základe a je to práve jeho „powerful voice“, ktorý skladbe dodáva ten správny výraz. Čo ma trochu zarazilo a následne prinútilo ubrať zopár bodov v záverečnom hodnotení je zabehnutá línia všetkých skladieb, ktoré sa zlievajú jedna do druhej a splývajú do celku. Ani po piatom počúvaní mi žiadna zo skladieb neutkvela v pamäti natoľko, že by som si v duchu pospevovala refrén, alebo by sa mi neustále vracala nejaká chytľavá melódia. Predpokladala som, že to možno pripísať koncepčnosti nahrávky, čomu by zodpovedali názvy skladieb aj obal. Album však má od koncepčnosti ďaleko, hoci texty rozoberajú hlavne spoločenské problémy. V súvislosti s textami mi nedá nespomenúť skladbu „Heavy Metal“ venovanú všetkým fanúšikom kapely. Pojednáva o súdržnosti fanúšikov a muzikantov v rámci metalu, ktorú môže narušiť jedine vstup do veľkého kolotoča showbiznisu.

Paradoxne ako celok pôsobí „Madtropolis“ vyvážene a celkom zaujímavo, aj keď sa v jeho prípade nedá hovoriť o veľkej originálnosti. Power metal s prvkami heavy, teda nič čo by tu už nebolo predtým. Na druhej strane zahraný kvalitne, na veľmi vysokej úrovni s potrebnou dávkou nadšenia. Viem si predstaviť, ako dobre by materiál znel naživo.

Na albume si vystrihol jedno sólo aj Fast Eddie Clark (ex – MÖTORHEAD), ale kde presne, o tom už promo materiály mlčia.