FORLORN, stratení...názov kapely, ktorý dosť dobre zachytáva jej pozíciu na scéne, pretože ju poznajú zrejme len nemnohí. Vydali však už dve radovky atmosférického symfo blacku s temnou severskou atmosférou a značnou príchuťou folku a takto svoje meno rozšírili medzi istý okruh spriaznencov hudby čierneho kovu, ktorí kapelu mohli len velebiť. Avšak po vydaní posledného albumu môžem len vysloviť domienku, že FORLORN padajú do zatratenia...

...pretože po odchode všetkých členov(okrem Alvarina) podieľajúcich sa na predchádzajúcich počinoch došlo v tvorbe kapely k veľmi výraznym zmenám. Hneď v prvých sekundách sa tieto zmeny, alebo skôr prerod prejaví a prekvapí. V prvom rade prekvapí skôr celkovo podivný zvuk celej nahrávky. Jedným slovom je značne umelý a utopený. Možno to bol zámer...ale ja ho hodnotím prinajmenšom rozporuplne a kriticky sa staviam v tomto hlavne k zvuku bicích, ktoré mi pripadajú dosť nevýrazné. Poďme však k hudbe. Stále sa jedná o atmosférický melodický black, aj keď z dávnej minulosti hrdinských eposov a sile pohanských bohov presunutý k chladnej sci-fi budúcnosti temného univerza...

Práve tomuto konceptu je podriadené všetko. Od prvých sekúnd sa zoznamujeme s klávesami, sprevádzajúce celé kompozície na značných plochách a častokrát sú nosným prvkom melódiky. Hudba plynie energicky zväčša strednotempových rytmoch tvorená jednoduchšími plnými riffmi variujúcimi od skôr deathmetalového razenia a zasekávačiek k typickým blackovým postupom...žiadna exhibícia ani progres sa však nekoná. Tu a tam sú skladby okorenené akustickým podfarbením a rôznymi elektronickými efektmi a skresleniami. Album pôsobí veľmi dynamicky avšak znova oproti predchádzajúcim počinom, neviem neviem...Čo mi však pri skladbách a to najciteľnejšie v „Agony Defiled", alebo elektro experimentálnej „Abuse" vadí je zbytočné opakovanie riffov a textov dookola a tak sú týmto dobré momenty zbytočne utopené. Pri textoch sa kriticky musím vyjadriť aj k vokálu, ktorý značne jednoliaty a frázovanie textov(hlavne v tých opakujúcich sa partoch), mi pripomína skôr recitovanie primitívnych rýmujúcich sa básničiek a zdá sa mi občas aj mimo. Príklad...hybernation, salvation, damnation...a možno ešte nejaký ten nation by tam mohol byť. Kde sú časy majestátnych hymnických nápevov z „Opus III"?. Celkový pohľad na album je tak zastretý rovnako ako zvuk a občasná prekomponovanosť. Dôležitá ingrediencia a to atmosféra albumu tu však je a ovplýva spomínaným futuristickým nádychom s mnohými výbornými hudobnými momentami všetkých skladieb, no k zemi ho tiahne zvuk a spomínané nedostatky.

Takže resumé...podobne ako je táto recenzia rozpačitá, tak presne také su aj moje dojmy. Porovnávať? Ak ho porovnám zo staršími majestátnymi albumami FORLORN tak to vychádza žalostne. Ináč sa jedná o ľahko nadpriemerný album s dobrými momentami, no tiež s nedostatkami a nešťastným zvukom. Priaznivci kapely sa skôr sklamú...ostatní? Za pokus to možno stojí...jeden(?).