"KARPATSKÍ LESníci" sú už celkom etablovanou kapelou na metalovej, alebo skôr blackmetalovej scéne. Ich hudba sa vždy niesla v znamení jednoduchej priamočiarosti, no aj napriek tomu faktu si dokázali nájsť dostatok priaznivcov. Nový počin týchto temných drevorubačov im pravdepodobne žiadných nových neprinesie.
...otázkou je však, či nejakých získajú a či je ešte možné takouto hudbou dnes niekoho osloviť, alebo sú kamene štýlového presvedčenia nehybné? Tak prejdime tým, akú hudbu skrýva za sebou teatrálny názov albumu. Krátke klávesové intro a...a vítajte opäť v tom istom karpatskom lese ako pred pár rokmi. Hovorí sa však, že dvakrát do toho istého lesa nevstúpiš (alebo rieky). Tak určite aj tento album prináša isté novosti. Súhrne môžem vysloviť, že sa jedná opäť raz o nefalšovaný "blackový" nárez. Poriadne naostrený zvuk gitár, rovnako naostrený vokál, úderné bicie, primitívne klávesy... chcete niečo viac?
Osobne si myslím, že nárez nestačí, ale CARPATHIAN FOREST mali vždy v sebe isté kúzlo a dokážu upútať aj svojou veľmi jednoducho pojatou hudbou postavenou na základoch poctivého čierneho kovu. Každá skladba, od úvodnej "It´s Darker than you think" je postavená na takomto základe, zopár úderných riffoch a rytme, ktorý sa nesie zväčša v stredných tempách so zabrúseniami do typických a neodpustiteľných klepačiek, nárez...stačí to? Nestačilo by, ale práve spomínané kúzlo albumu, ktorý z neho robí počúvateľný celok pramení z energie, ktorá je v ňom obsiahnutá a prúdi z jednotlivých skladieb. Je až cítiť ako takéto jednoduché kompozície musia pohnúť kotlom na koncerte...veľký podiel na tejto energickosti má hlavne úderný zvuk a perfektná produkcia. Vokál taktiež patrí k tomu lepšiemu, čo môžme v tejto oblasti tejto extrémnej hudby počuť. Očakávať vśak nejaké, čo i len trocha progresívne časti, alebo nebodaj zložitejšie sólo je zbytočné. Nemám sice u albumov veľmi rád skladby,ktoré sú označované ako "highlighty" ale tu musím spomenúť "One with the Earth" táto skladba najviac stelesňuje všetko čím CARPATHIAN FOREST sú...nie virtuóznou hudbou, ale primitívnou silou nesúcou v sebe extrém...avšak ako zbytočná mi pripadá skladba "The Old House on the Hill", čo je len akési intermezzo, skôr vtipné ako strašné. Na druhej strane istým spôsobom najoriginálnejším a aj najpodivnejším kúskom, ktorý akoby ani nepatril albumu je záverečná "Cold Murderous Music" kde sa dočkáme aj saxofónu a len neskreslených gitár spolu s podivným praskaním akoby statickej elektriny (žeby avantgarda?).
Z predchádzajúceho popisu by sa mohlo zdať, že sa jedná o vysoko nadpriemerný album...tak to je veľmi vec pohľadu. Na jednej strane je to hudobná jednoduchosť, jednoduché klávesy, jednoduché melódie, jednoduché rytmy...na druhej spomínaná údernosť, energickosť a dobrá počúvateľnosť.
Na občasné vypočutie tak tento album stačí, na odpútanie sa od komplikovaných vecí, ale pri viacnásobnom posluchu sa môže dostaviť istá nuda, repetitívnosť, prameniaca z toho, že v celej tej priamočiarosti tu niet čo objavovať. Zabudol som ešte lyrickú stránku, o tej sa nemusím zmieňovať, nestojí za veľa... Tak toto je skôr skeptickejší pohľad na album.
V zhrnutí, progresívci, opäť ruky preč, ostatní priaznivci úderného black metalu a staršej tvorby CARPATHIAN FOREST tak tí nech berú všetkými (nech budem aj ja klišovitý) drápmi a poďme brániť ten trón ZLA...heh...ehm, no...
P.s.: Inak členovia CF sú rozlezení tiež po zaujímavých kapelách, ktoré sa nachádzajú v sekcii súvisiacich článkov...určite stoja za to (aj pre progresívcov)