À TERRE - Embrasser La Nuit
Nebezpečný sludge, doom, post metal s nádherně kanální francouzštinou. Zahulený zvuk a dusivé nálady, až se z toho svírá hrudník. À TERRE mě na první poslech dostali, uvidíme jak trvanlivé to bude.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
"KARPATSKÍ LESníci" sú už celkom etablovanou kapelou na metalovej, alebo skôr blackmetalovej scéne. Ich hudba sa vždy niesla v znamení jednoduchej priamočiarosti, no aj napriek tomu faktu si dokázali nájsť dostatok priaznivcov. Nový počin týchto temných drevorubačov im pravdepodobne žiadných nových neprinesie.
...otázkou je však, či nejakých získajú a či je ešte možné takouto hudbou dnes niekoho osloviť, alebo sú kamene štýlového presvedčenia nehybné? Tak prejdime tým, akú hudbu skrýva za sebou teatrálny názov albumu. Krátke klávesové intro a...a vítajte opäť v tom istom karpatskom lese ako pred pár rokmi. Hovorí sa však, že dvakrát do toho istého lesa nevstúpiš (alebo rieky). Tak určite aj tento album prináša isté novosti. Súhrne môžem vysloviť, že sa jedná opäť raz o nefalšovaný "blackový" nárez. Poriadne naostrený zvuk gitár, rovnako naostrený vokál, úderné bicie, primitívne klávesy... chcete niečo viac?
Osobne si myslím, že nárez nestačí, ale CARPATHIAN FOREST mali vždy v sebe isté kúzlo a dokážu upútať aj svojou veľmi jednoducho pojatou hudbou postavenou na základoch poctivého čierneho kovu. Každá skladba, od úvodnej "It´s Darker than you think" je postavená na takomto základe, zopár úderných riffoch a rytme, ktorý sa nesie zväčša v stredných tempách so zabrúseniami do typických a neodpustiteľných klepačiek, nárez...stačí to? Nestačilo by, ale práve spomínané kúzlo albumu, ktorý z neho robí počúvateľný celok pramení z energie, ktorá je v ňom obsiahnutá a prúdi z jednotlivých skladieb. Je až cítiť ako takéto jednoduché kompozície musia pohnúť kotlom na koncerte...veľký podiel na tejto energickosti má hlavne úderný zvuk a perfektná produkcia. Vokál taktiež patrí k tomu lepšiemu, čo môžme v tejto oblasti tejto extrémnej hudby počuť. Očakávať vśak nejaké, čo i len trocha progresívne časti, alebo nebodaj zložitejšie sólo je zbytočné. Nemám sice u albumov veľmi rád skladby,ktoré sú označované ako "highlighty" ale tu musím spomenúť "One with the Earth" táto skladba najviac stelesňuje všetko čím CARPATHIAN FOREST sú...nie virtuóznou hudbou, ale primitívnou silou nesúcou v sebe extrém...avšak ako zbytočná mi pripadá skladba "The Old House on the Hill", čo je len akési intermezzo, skôr vtipné ako strašné. Na druhej strane istým spôsobom najoriginálnejším a aj najpodivnejším kúskom, ktorý akoby ani nepatril albumu je záverečná "Cold Murderous Music" kde sa dočkáme aj saxofónu a len neskreslených gitár spolu s podivným praskaním akoby statickej elektriny (žeby avantgarda?).
Z predchádzajúceho popisu by sa mohlo zdať, že sa jedná o vysoko nadpriemerný album...tak to je veľmi vec pohľadu. Na jednej strane je to hudobná jednoduchosť, jednoduché klávesy, jednoduché melódie, jednoduché rytmy...na druhej spomínaná údernosť, energickosť a dobrá počúvateľnosť.
Na občasné vypočutie tak tento album stačí, na odpútanie sa od komplikovaných vecí, ale pri viacnásobnom posluchu sa môže dostaviť istá nuda, repetitívnosť, prameniaca z toho, že v celej tej priamočiarosti tu niet čo objavovať. Zabudol som ešte lyrickú stránku, o tej sa nemusím zmieňovať, nestojí za veľa... Tak toto je skôr skeptickejší pohľad na album.
V zhrnutí, progresívci, opäť ruky preč, ostatní priaznivci úderného black metalu a staršej tvorby CARPATHIAN FOREST tak tí nech berú všetkými (nech budem aj ja klišovitý) drápmi a poďme brániť ten trón ZLA...heh...ehm, no...
P.s.: Inak členovia CF sú rozlezení tiež po zaujímavých kapelách, ktoré sa nachádzajú v sekcii súvisiacich článkov...určite stoja za to (aj pre progresívcov)
Veľmi úderný a hudobne jednoduchý album. Určite výborná záležitosť na koncerty, na stálejšie počúvanie už ťažko. Tí, ktorí poznajú predchádzajúcu tvorbu a uznávajú ju môžu smelo ísť do toho. Ostatný priaznivci úderného blacku to skúsiť môžu, ale nič až tak prevratného sa tu nedeje. Ostatných by som odkázal na ďalšie kapely súvisiace s CF (napríklad GREEN CARNATION)...
7 / 10
R. Natterfrost
- gitary, vokál
Tchort
- gitary
Vrangsinn
- basgitara, klávesy
Anders Korbo
- bicie
1. It's Darker than you Think
2. Skjend Hans Lik
3. The Well of All Tears
4. Put to Sleep Like a Sick Animal
5. Hymne to Drden
6. Ancient Spirit of the Underworld
7. Spill the Blood of the Lamb
8. One with the Earth
9. Christian Incoheren Drive!
10. THe Old House on the Hill
11. Necrophiliac/Anthropophagus Maniac
12. Cold Murderous Music
Defending the Throne of Evil (2003)
Strange Old Brew (2000)
Carpathian Forest (7 (2000)
Black Shining Leather (1998)
Through Chasm, Caves and Titan Woods (1995)
Bloodlust and Perversion (1992)
Vcelku v pohodě deska...viz Ophidian
Nebezpečný sludge, doom, post metal s nádherně kanální francouzštinou. Zahulený zvuk a dusivé nálady, až se z toho svírá hrudník. À TERRE mě na první poslech dostali, uvidíme jak trvanlivé to bude.
U retro hevíků je klíč jednoduchý: buď to kopne, nebo ne. U těchto Švédů je situace ihned jasná. Příjemně dobový zvuk, přesvědčivý projev, jednoduché háky a príma veteránská atmosféra. Výsledkem je žánrově trve kolekce, kterou člověk vděčně vdechne.
Ejhle, špičkový německý debut našťouchaný bravurním technickým DM. Má to dost valérů, skvělou balanci mezi melodikou a zrůdnou agresí, zábavný vokál a explozivní basu, která evokuje klasiky žánru. Němci působí dojmem, že se pro první ligu narodili!
Košatý technický death, agresivní náklepy střídá progresivní hravost a přestože se jedná o brutální formu death metalu, je to i dostatečně čitelné. Povedený zvuk dává vyniknout všem instrumentálním parádičkám. A tempo je většinou zabijácké. Palec nahoru.
Tento šťavnatý mix proto-black/deathu s thrashovým zurvalstvom, nasratosťou a rýchlosťou sa mi veru pozdáva. Švédom to krásne hrá, tento debut u slovutných Century Media sa veru podaril.
Nové album skotských MOGWAI opět těží ze soundtrackových zkušeností skupiny, ale současně je cítit snaha vrátit se k postrockovým kořenům a především po produkční stránce ostřejšímu soundu. Tady bude co naposlouchávat.
Postmetalový koktejl, ve kterém je namixováno hodně rozdílných vlivů, od DEFTONES přes náznaky TOOL až k post rocku či dravému i melodickému post hardcore. Trochu zvláštní koktejl, ale říz to rozhodně má.