Takmer po troch rokoch sa rôznymi spletitými cestami osudu ku mne dostáva skvost nadmieru jagavý. Nórske all-stars zoskupenie poskladané z majstrov svojich nástrojov (dnes o.i. BORKNAGAR, ARCTURUS, SATYRICON, TESTAMENT). Pri posluchu ich (nazvime to tak pre nedostatok iných výrazov) debutového megaalbumu "A Sceptic´s Universe" vám hlavou preletí mašinéria besniacich riffov, postupov, nálad a techniky, techniky a ešte raz techniky. Takýto úkaz nastane jedine ak sa zrazí jazz s poctivým nabrúseným metalom, výsledkom čoho je vyzretý explozívny technický metal tej najvyššej úrovne. Zabudnite na DREAM THEATER, SPIRAL ARCHITECT vám natrhne zadok, toto je progres!!!

SPIRAL ARCHITECT založili v roku 1993 v Oslo sólový gitarista Steinar Gundersen (ex-King´s Quest) spolu s Kaj Gornitzkom (guitar), Lars K. Norbergom (bass) a Asgeir Mickelsonom (drums). Za vzory si vybrali kapely ako WATCHTOWER, FATES WARNING a PSYCHOTIC WALTZ. No, dovolím si tvrdiť, že v ich tvorbe nájdete aj odkazy na velikánov daného štýlu CYNIC alebo ATHEIST. Prvýkrát na seba upozornili v roku 1995 na kompilácii "A Gathering" kde umiestnili svoje dve skladby "Fountainhead" a "Purpose". Po dlhých útrapách s hľadaním toho správneho vokalistu sa im podarilo do svojich radov naverbovať úžasného Øyvind Hægelanda (ex-Manitou) s hlasom pripomínajúcim speváka z už spomenutých PSYCHOTIC WALTZ.

V tejto zostave vydávajú konečne v roku 1999 najprv v Ázii a v roku 2000 aj v Európe a USA. Album "A Sceptic´s Universe". Nech sa páči, prijmite pozvánku na púť špirálami, kde neexistujú hranice priestoru ani času. Úvodná „Spinning“ to na vás spustí pekne od podlahy. Množstvo zvukových efektov, gitarových zvratov a nad tým všetkým všade prítomná, sluchovody dráždiaca basa. A že pán Norberg nezaostáva za gitarami dokazuje v každom momente dosky. Melodický spev Øyvind Hægelanda sa rozlieha do nedoziernych rozmerov a rozsahu. Je až zarážajúce, akú fantáziu má tento vokálista keď s prehľadom a ľahkosťou vytvára melódie do tohto gitarového šialenstva. “Grungovo-Swanovské“ dvoj hlasy pre neho nie sú tiež žiadna neznáma. Mierne schizofrenický úvod dvojky „Excessit" vytvára podklad pre inštrumentálnu bravúrnosť miestami pripomínajúcu jazzove jamovanie bez hlbšej myšlienky. Preblyskne aj orientálny motív, ale niečo ako refrén v pravom zmysle slova prípadne 4/4 rytmus by ste mohli len ťažko očakávať. Spevom odštartovaná „Moving Spirit“ so zádumčivým riffom, ktorý prerastie až do zeppelinovského beglajtu, patrí medzi jednu z najmelodickejších a čo do štruktúry najčitateľnejších vecí na albume. Záverečné space outro priamo prepláva do kratučkej snovou atmosférou obalenej inštrumentálky „Occam´s Razor". Prazvláštny syntetický úvod piatej a ak nie najlepšej, tak určite výnimočnej skladby (nedovolím si odhadnúť či je to kláves alebo gitarový syntetizér?!) a po ňom opäť miešanie, striedanie a prelínanie zefektovaných pasáží s akustickými. V medzihrách pozorné ucho odhalí aj flamengo prvky. Disharmoniami a polyfoniámi sa to tu len tak hemží. V závere kvázi metallicovský riff a pred nami, ďalšia z tých melodických „Cloud Constructor". Strednetempová až pomalá suita s melodickým ťahavým spevom, dvojhlasmi a dominujúcou basou. Dokonca sa dá vybadať aj náznak štvor-štvrťového taktu. V strednom tempe sa nesie aj siedma „Conjuring Collapse". Keď sa po zdanlivo jednoduchom, dvojakordovom úvode rozpútajú hotové gitarové orgie, jeden sekavý riff strieda druhý a nad tým všetkým ako vždy opäť úžasný spev. Záver vám naservírujú architekti v podobe dvoch nabrúsených skladieb „Adaptability" a „Fountainhead". Našľapané gitary, vypätý a v deviatke aj trochu zeefektovaný spev. Prstolamy, arpeggia, prelínanie sól v rôznom tempe, akustické pasáže so sólujúcou basou a čuduj sa svete v závere aj melodický refrén. Čo viac by si fanúšik kvalitného technického metalu mohol priať...snáď len opäť pustiť play a nevychádzať z údivu.