Preberám pomyselný štafetový kolík po kolegovi Louisovi, aby som Vám priblížila v poradí tretiu zastávku turné EDGUY a ich dvoch vynikajúcich supportov. Okolo piatej popoludní vládol v hale a jej okolí až podozrivý pokoj, akoby sa večer ani nemala dohnať výdatná metalová smršť. Zaparkované nightlinery však svedčili o tom, že kovové mraky postupne naberajú na sile. O hodinu neskôr sa vestibul haly slušne zaplnil fanúšikmi bažiacimi po hromoch, bleskoch a treskoch. Dopredu avízovaný vstup o 18 hodine sa posunul o dobrú hodinu neskôr, ale tourmanažér AC, od ktorého takéto veci závisia, musel mať na to určite pádny dôvod. Našťastie ľudia sa vyzbrojili vysokou dávkou trpezlivosti. Kým začala hrať prvá predkapela, každý mohol bez väčšieho zmätku zaujať svoje miesto, pretože technici ešte hodnú chvíľu pobehovali po pódiu.

Koncert otvorili NOCTURNAL RITES zo Švédska. Hneď musím otvorene priznať, že z bohatej tvorby týchto Severanov som počula doteraz len jednu skladbu, no napriek tomuto vážnemu handicapu, ma ich vystúpenie okamžite oslovilo. Bola to predovšetkým ich spontánnosť, hravosť a nadšenie akým pristupovali ku koncertu. Ľudia v prvých radoch sa takisto hneď začali „chytať“, z čoho som usúdila, že NOCTURNAL RITES nie je pre nich žiadnou veľkou neznámou. Kapela hrá heavy metal švédskeho strihu, s vplyvmi osemdesiatych rokov. Naservírovali nám rýchlejšie, melodické veci ako aj hymnické až epické skladby, pri ktorých nálada v kotli trochu klesala. Okrem speváka Jonnyho Lindkvista strhával (aspoň moju) pozornosť basák Nils Eriksson, výzorom stopercentného Švéda - metalistu s neuveriteľným pohybovým nadaním. Až takým, že ho bolo takmer nemožné zachytiť objektívom fotoaparátu. Všetky hlavné sóla odohral Nils Norberg za asistencie Fredrika Mannberga. Zaujímavý image má aj bicman Owe Lingvall. S blond vlasmi, podmaľovanými očami a zopár zapletenými copmi by bez problémov zapadol do družiny božského Alexiho. Jonny si asi po troch skladbách točil fans na video, pričom si nevšimol medzeru medzi pódiom a plošinou, ktorá z neho vybiehala smerom k zátarasám. Padol dosť škaredo a výraz na jeho tvári hovoril za všetko. Medzera splnila svoj „účel“ aj počas koncertu headlinerov, kedy sa stala osudnou pre Tobiho. NOCTURNAL RITES dokonale rozpálili publikum, ich set bol odmenený nadšeným jasotom. Ešte zopár absolvovaných turné po boku väčších, známejších kapiel a o pár rokov nám vyrastie nový headliner. Asi tak by som zhrnula ich koncert. Talent na to rozhodne majú, hoci len ten, žiaľ, mnohokrát nestačí.
Playlist: „New World“, „It Holds“, „Against The Word“, „Shadowland“, „Awakening“, „Iron“, „Afterlife“.

Odkedy som počula album „Soul Temptation“, túžila som kapelu BRAINSTORM vidieť na živo. A presne tak som vnímala aj ich vystúpenie - ako splnenie veľkého sna. Takisto ako Louisa ma potešil výber skladieb, prevažne z posledného CD, ktoré mám najlepšie napočúvané. Muzika BRAINSTORM je doslova stvorená na živé hranie. Pri kvalitnom zvuku, ktorý sa docielil iba vpredu a paradoxne pri zvukároch bol najhorší, nabrala ich hudba správne power metalové grády. V niektorých momentoch som počula dokonca power/thrashové linky a lá NEVERMORE, ale to bolo spôsobené len surovosťou a energiou, ktorá naživo vyžarovala z ich hudby. Charizmatický Andy B. Franck, spieval bez najmenšej chybičky, komunikoval s ľuďmi, dokonca zliezol z pódia k fandom, aby im podal ruku. Neskôr po koncerte sa ukázal ako veľmi milý človek, ochotný s každým komunikovať či podpísať booklety. Gitarista Todde Ihlenfeld, podobne bezprostredný a milý človek, prenechal niektoré sóla Mille Loncaricovi. Ten si koncert naplno užíval, „headbangoval“ snáď bez prestávky. Bubeník Dieter Bernert je mašina, človek - stroj, čo sa bicích týka. Bez neho by nemecké teleso určite tak dobre nešlapalo. Basák Andreas Mailänder s úsmevom na tvári udieral do štyroch strún a bavil sa rovnako dobre ako ostatní. Ich radosť z hrania bola očividná. Len škoda, že ich set trval pomerne krátko. Fanúšikovia výborne reagovali aspoň v prvých radách, ďalej to už bolo akési mŕtve a preriedené, keďže do Nitry meralo cestu podľa môjho odhadu 750 ľudí (tak to som prešvihla, promotér to odhadol na 600, - pozn. aut). Preto som radšej zotrvávala čo najbližšie k pódiu. Koncert BRAINSTORM bol úžasný a pre mňa znamenal aj vrchol večera.
Playlist: „Intro“, „Shiva’s Tears“, „Blind Suffering“, „Doorway To Survive“, „Hollow Hideaway“, „Fornever“, „The Leading“, „Highs Without Lows“, „Under Lights“, „Amarillo“.

Pri EDGUY som pocítila únavu a nevytrhli ma z nej ani nové skladby. Je pravda, že nový album mám doma len týždeň, ale skladby z neho podľa mňa naživo dobre nefungovali. Na doske pôsobia spontánnejším dojmom a vyznievajú viac „live“ ako na koncerte. Veľkým sklamaním bola pre mňa „The Piper Never Dies“, v ktorej vystrihli záverečné super jammovanie z CD, čím sa vytratilo celé jej čaro. Aby som novinku len nekritizovala, svetlý moment z pomedzi nových skladieb predstavoval jeden z mojich favoritov na doske - „Navigator“. Je to vec vyložene koncertná. Tobi tiež nemal svoj deň (kapela vraj v Zlíne deň predtým hýrila na diskotéke, - pozn. aut.), v Detve som ho počula spievať aj lepšie. Frontmanstvo a showmanstvo mu nemožno uprieť, hoci na jeho mieste by som menej jódlovala a menej kričala a šetrila si tak viac hlasivky na spievanie. Zvuk bol v niektorých momentoch príšerný (najmä  vzadu v hale), čo si odniesla „Land Of The Miracle“. Jens spieval sprievodné vokály čo mu sily stačili, ale jeho snaženie sa utopilo kdesi v spleti zvukov. So staršími vecami sa vrátila aj energia a koncert sa razom zmenil na výborný. Intro AVANTASIA a „Chalice Of Agony“ ešte priliali olej do (pekelného) ohňa. Refrény záverečných skladieb sme odspievali všetci a ruky z intenzívneho tlieskania nás možno bolia doteraz.
Playlist: „Intro“, „Mysteria“, „Under The Moon“, „King Of Fools“, „Land Of The Miracle“, „Lavatory Love Machine“, „Headless Game“, „The Piper Never Dies“, Drum Solo, „Fallen Angels“, „Navigator“, „Vain Glory Opera“, „Avantasia Intro“, „Chalice Of Agony“, „Tears Of A Mandrake“, „Out Of Control“.

Čo by som dodala na záver? Budem sa asi opakovať: Bol to vynikajúci koncert troch skvelých kapiel. Z diskografie NOCTURNAL RITES si čoskoro určite niečo pochystám, jedná sa naozaj o kvalitnú kapelku. BRAINSTORM prekročili moje očakávania a v rebríčku mojich obľúbených kapiel razom postúpili poriadne vysoko. EDGUY nemali chybu, aj keď by som pre porovnanie rada navštívila jeden zo záverečných koncertov turné, kedy by aj skladby z „Hellfire Club“ mohli mať už lepšie zažité. Veľké dík patrí najmä agentúre Double Head Productions za ich odhodlanie organizovať koncerty. Snáď len propagácia mohla byť lepšia, ale pevne dúfam, že nabudúce to už  s promotion koncertu dopadne celkom inak.