OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
IN THE WOODS..., záhadné zoskupenie z nórskych lesov, pre mnohých len ďalšie z mien na metalovej mape, pre iných doslova kult. ITW sa narodili v znamení blacku, čiernokovová škatuľka im však začala byť tesná viac než komukoľvek inému. Posledná stanica, do ktorej sa skupina dopravila, je dokonale zachytená na jej pomníku -- monštróznom 2CD "Live At The Caledonien Hall".
Koncert, na ktorom IN THE WOODS... pred plánovaným rozpadom odohrali to najlepšie zo svojho repertoáru naprieč všetkými nahrávkami, sa udial 29. decembra 2000 -- na jeho záznam si však bolo treba počkať do sklonku minulého roku, keď vyšiel ako debutová položka v katalógu labelu Karmakosmetix, na ktorom by mali nájsť živnú pôdu početné bočné projekty členov ITW.
Takmer dve a pol hodiny odštartuje ruch publika nasledovaný "Medley On Heartworks", zmesou viacerých skladieb uvedenou riffom z "Epitaphu" od KING CRIMSON (celý "Epitaph" zaznie symbolicky ako predposledná skladba). Pokľudné tempo, čistý vokál a čitateľná, nezboostrovaná gitara -- je ťažké takúto hudbu vôbec označiť za metal akéhokoľvek druhu. Nasledujúca "Heart Of The Ages" z rovnomenného debutu pritlačí na pílu -- aj keď rovnako "mäkké" nazvučenie gitár a vytiahnutý spev (prvýkrát doplnený fantastickým sopránom Synne, excelujúcim hlavne v "Mourning The Death Of Aase", pripomínajúcom "A Great Gig In The Sky" od PINK FLOYD) nenarušujú kontinuitu a plynulosť koncertu, ktorá je jednou z jeho najväčších devíz. Napriek nie dokonalému zvuku (ktorý beztak často živý záznam len pokazí) a zopár falošným úletom (hlavne v inak vynikajúcom "White Rabbit" od JEFFERSON AIRPLANE sa Jan Transit len ťažko triafa do hlbších tónin) je "Live At The Caledonien Hall" ozaj dôstojným náhrobkom skupiny.
Na koncerte sa vystriedali takmer všetci hudobníci, ktorí prešli radami IN THE WOODS... zostava sa priamo počas vystúpenia menila (kompletný popis rošád by zabral slušnú časť recenzie), a podľa rovnakého princípu prišlo na odohratie skladieb zo všetkých dosiek, so špeciálnym dôrazom na "Omnio" z roku 1997, odohraté celé a v poradí, v akom je zvečnené na štúdiovke -- pripomínajúc spôsob, akým PINK FLOYD na turné "Pulse" pristúpili k zásadnému "Dark Side Of The Moon". Kúzelným "Allright, we have a new song, which doesn´t have a name -- so for the occasion we´ll call it "Beer"..." uvedená skladba a "Don´t Care" patria naopak medzi doteraz nezverejnené kusy. Atmosféra koncertu je dokonale autentická a pohodová (akokoľvek sprofanovane toto slovo znie), uvoľnená komunikácia s publikom, pomalšie tempo väčšiny skladieb a "zasnená" nálada, výrazne odkazujúca na inštrumentálne nekomplikovanú, ale o to pôsobivejšiu psychedéliu konca šesťdesiatych rokov minulého storočia (konieckoncov práve raným PINK FLOYD, KING CRIMSON, JEFFERSON AIRPLANE a Sydovi Barrettovi vzdali svojimi coververziami ITW hold) -- to všetko prispieva k veľmi príjemnému zážitku z počúvania.
Vzhľadom na to, že nie som znalcom albumov IN THE WOODS... sa nebudem púšťať na tenký ľad porovnávania a analyzovania kvality interpretácie či prínosu v porovnaní so štúdiovými verziami. "Live at the Caledonien Hall" je skrátka nutnosťou pre priaznivcov nórskeho ansámblu a zároveň veľmi vhodným CD pre tých, ktorí sa uspokoja s reprezentatívnym (a v reprezentatívnom obale zabaleným), navyše živým best of.
P.S.: Vzhľadom na limitáciu dĺžkou CD sú niektoré skladby, ktoré v Christiansande odzneli, ale na kompakt sa nedostali, dostupné zdarma na www.karmakosmetix.com. Takisto nemôžem nespomenúť promo CD labelu Karmakosmetix s ukážkami tvorby (prevažne) členov IN THE WOODS..., ktoré je priložené k recenzovanému materiálu.
Príjemná a kvalitná živá nahrávka, zachycujúca odchod jedného z výraznejších (kedysi) metalových zoskupení, ktorých rodiskom je sever Európy. Reprezentatívne best of, v jednotnom zvukovom kabáte a v rozsahu takmer dve a pol hodiny. Ak máte radi IN THE WOODS..., jednoznačne nutnosť. Ak vám je sympatická psychedélia zmiešaná s drobnými reminiscenciami na metal, nepredpokladám, že vás "Live At The Caledonien Hall" sklame.
8 / 10
A. Kobro
- bicie
Christer A. Cederberg
- gitara, spev
Oddvar A:M
- gitara
Bjørn
- gitara
Synne
- spev, perkusie
Stein
- basgitara
C:M Botteri
- basgitara
Transit
- spev
X:Botteri
- gitara
1. Introducing...
2. Medley On Heartworks
3. Heart Of The Ages
4. Beer
5. White Rabbit
6. Mourning The Death Of Aase
7. 299.796 km/s
8. I Am Your Flesh
9. Kairos
10. Weeping Willow
11. Omnio (pre)
12. Omnio (bardo + post)
13. Empty Room
14. Don't Care
15. Dead Man's Creek
16. Karmakosmik
17. Path Of The Righteous
18. Titan Transcendence
19. Epitaph
20. Closing In
Diversum (2022)
Cease The Day (2018)
Pure (2016)
Live At The Caledonien Hall (2003)
Epitaph (7'' EP) (2000)
Three Times Seven On A Pilgrimage (2000)
Strange In Stereo (1999)
Let There Be More Light (7'' EP) (1998)
Omnio? (1997)
White Rabbit (7'' EP) (1996)
A Return To The Isle Of Men (1996)
HEart Of The Ages (1995)
Isle Of Man (demo) (1993)
Datum vydání: Pondělí, 25. srpna 2003
Vydavatel: Karmakosmetix Recordlabel/Prophecy
Stopáž: 71:58+73:4
Konečně jsem se k tomuto CD dostal...trvalo to, ale zážitek je to nádherný. Věčná škoda jejich konce, ale alespoň za nima zůstala spousta nádherné muziky.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.