Po celkom vydarenej predvianočnej "Solstice Eve Party" (viem, bolo to už dosť dávno) som sa nechal osloviť informačnými plagátmi, ktorými boli olepené pre mňa niektoré dosť nepochopiteľné priestory hlavného mesta a vybral som sa na jarnú dávku slovensko-maďarskej muziky do bratislavského Babylonu. Samozrejme som pozabudol na "obvyklú zvyklosť" začínať naše akcie s čím dlhším posunom, takže tento dlhý čas (viac ako 70 min!!!) som trávil prvou ochutnávkou tohtoročnej zmrzliny, aj preto, že priľahlá "čakacia" krčmička bola viac ako plná.

Niečo po 19.15 sa na pódium konečne dovalili prví protagonisti piatkového večera -- CASKETGARDEN. Chlapci z Mosonmagyarováru na nás vychrlili relatívne obstojne znejúci death metal gothenburského razenia, a celkom príjemne vo mne evokovali spomienky na svetové stálice tohto štýlu. Predstavili nám tvorbu zo zatiaľ svojho jediného plnohodnotného nosiča "This Corroded Soul Of Mine" vydaného u martinských Metal Age Prod. Celkovej fazóne vystúpenia nič dôležité nechýbalo, bolo dosť "heavy", svižné a melodické zároveň, akurát chybička krásy vyvstáva u speváka Istvána, ktorého spev mi k tejto muzike až tak "nepasuje". Svoj set Maďari ukončili coverom od svojich obľúbencov CARCASS. Verím, že ľudí celkom potešili a dovolím si tvrdiť, že pre mňa boli práve oni jedničkou koncertu a teším sa na ich ďašie vystúpenie v našich končinách. Túto pochvalu chalani "patrične" ocenili pri barovom pulte, riadiac sa heslom, že "život je len dobré pivo a ešte lepšia muzika".

Ako druhí na nás nabehli šamorínski doom melodici zoskupení okolo Riša Zajaca -- MORGAIN. Páni a dámy nám predniesli zhudobnené verše svojej novej "básnickej" zbierky s názvom "Abandoned In The Forest Of Weariness". Nový materiál sa priliš nelíši od už starších albumov, čím samozrejme nemám na mysli, že by bol zlý, no rovnako aj forma jeho koncertného predvedenia nás "znalších" v ničom neprekvapila. Akurát do kapely pribudla nová členka -- akordeonistka Andrea Vargová, ktorej forma hudobného vyjadrenia dala kapele nádych sviežeho ruského vánku. Oceňujem tento skvelý nápad. Súčasťou setu bol aj krst spomínaného nosiča, na ktorý v druhej časti MORGAIN nadviazali svoje najväčšie hity  "Useless Body", "Poisoned", "Tired", "Lost Cemetary", pri ktorých som si celkom dobre zanôtil. Štandardné vystúpenie... akurát škoda, že "ešte" stále s automatickým bubeníkom...

V čase keď som si myslel, že si moje ušné bubienky trochu oddýchnu sa z reprákov ozvala zaujimáva muzika (niečo v štýle "zdancovany" rock"???) a na pódium sa zniesla vzhľadná a hlavne sporo odetá dievčina kyprých tvarov, ktorá nám predviedla niekoľko zaujímavých tanečných variácií spojených s obnažením svojho tela... V tejto chvíli snáď žiadne slová nedokážu popísať, čo sa odohrávalo v mysliach prítomného (prevažne mužského) obecenstva, preto sa akýchkoľvek ďalších komentárov zdržím, akurát, kto nebol... nevidel!!! :)

Po takomto vystúpení by problém nadviazať a ešte vylepšiť kultúrnu úroveň predstavenia snáď mala aj samotná METALLICA (nepýtajte sa ma prečo ich používam pre prirovnanie, sám neviem...). No GALADRIEL nenechali nič na náhodu a začali pekne zostra -- titulnou piesňou predchádzajúceho a rovnomenného albumu "From Ashes & Dust", na ktorú nadviazali rovnako dobre zvládnutou "The End of Eternity" a "Bleeding Heart's Poetry" z nového a tiež tu pokrsteného albumu "World Under World". Myslím, že úrovňou Dodo a spol. naservírovali zmes svojho dark metalu v ideálnom pomere ingrediencií, keď svoj set opaprikovali a okorenili aj songmi ako "Dreaming Memories", "I'm The Everything", "Imaginary  Sins", "Noxius Humanity", "Strokes of Desire" aby dokonalú chuť dotvorila záverečná "The Grave Is the Last".  K tomuto chutnému sústu v neposlednej rade prispeli aj hosťujúci kuchári Vidar (ETHEREAL PANDEMONIUM), Lýdia (ORKRIST), a tlč-ruka Šuška (CRANIOTOMY), čo sa samozrejme patrične prejavilo aj v počte "stravníkov" pod pódiom. Mňam-mňam.

Čerešničkou na torte tohto dňa bolo vystúpenie DEPRESY, ktorí napriek svojmu najtvrdšiemu razeniu mali na moje prekvapenie najlepší zvuk, a tak nám mohli ponúknuť velmi solídnu porciu zo svojho death-blackového koláča. Rovnako treba uznať, že  DEPRESY pôsobili najkompaktnejším dojmom, takže piatkové metalové hody neskončili žiadnym bolebruchom. Mne tak neostáva nič iné, len dúfať, že sa čoskoro zorganizuje podobná metalová ochutnávka.