OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Dostalo sa mi do rúk vcelku zaujímavé CD s viac ako exotickým pôvodom. Kotúč síce vyšiel v českom UG labeli „Epidemie records“, ale kapela pochádza z krajiny, ktorá je známa mnohými vecami, len nie metalovou produkciou. Ono sa vlastne dá povedať, že Pakistan nie je vôbec známym producentom ani žiadnej inej hudby. Pokiaľ teda siahajú moje vedomosti, o ničom takom neviem. Svoje vedomosti o pakistanskej scéne ale budem musieť poopraviť, pretože „Jahilia“ určite nie je amatérskym dielom. Je z neho cítiť to, že ho nahrali ľudia, ktorí nielen hrať vedia, ale majú aj talent. Dokonca v booklete pozdravujú aj pakistanskú metalovú scénu, takže nejaká aj existovať musí...
Skupinu tvoria dvaja obyvatelia Karáčí, ktorí si podelili úlohy pri tvorbe tohto diela tak, že jeden (Faraz Anwar) nahral všetku hudbu a druhý (Babar Shaikh) to naspieval. Teda ak som správne pochopil údaje v booklete.
Poďme k samotnej hudbe. Osem skladieb o dĺžke 42 minút sa uberá v pomalšom tempe, takže netreba čakať žiaden "brutal". Podľa vydávateľa ide o "osobitý technický doom-death metal protkaný orientální atmosférou a obohacený o zajímavé vyklidněné klávesové ambientní pasáže" a mne neostáva nič iné ako s týmto tvrdením súhlasiť, len by som doplnil, že ide viac o progress, ako o „doom-death metal“. Death metal sa tam objavuje snáď len vo forme spevu a v niektorých pasážach je to až black metalový škrek. Mne to dosť pripomína tvorbu skupiny FORGOTTEN SILENCE, nie že by to bolo rovnaké, ale vsadili na toho istého koňa, a to na tvorbu nálad. A práve na tomto poli sú DUSK viac ako doma. Pre nás su orientálne vplyvy, ktoré skupina používa nezvyčajné, ale pre kapelu domáce, hudbu tejto skupiny ozvláštňujú a pomáhajú jej. A tá spomínaná progresivita nespočíva v nejakých hudobníckych onaniách, ale v nezvyčajných postupoch, využívaní rôznych plôch a kontraste tvrdých gitár „Night Bulb Angel“), jemných kláves („As Pain Becomes Liquid“) a spevu, od šepotu („Decadent Little Girl“), až po "brutal" („Jahilia Calling“). DUSK sa podarilo z toho všetkého namiešať naozaj chutný odvar, ktorý sa nezvrhol k nechutným a nepočúvateľným experimentom. Hovorí sa, že v jednoduchosti je sila a „Jahilia“ je toho dôkazom. Naozaj sa toto CD príjemne počúva a pri každom vypočutí som tam objavil niečo nové, ale hlavne nenudí, a to je myslím podstatné.
Texty, aspoň pokiaľ to ja môžem posúdiť pri mojich anglických jazykových schopnostiach, sa nezaoberajú žiadnym príbehom, alebo nejakými konkrétnymi vecami. Ich ústrednou témou sú rôzne pocity. Strach a odvaha, sny a halucinácie, svetlo a tma. Rozum a pud, úsmev a plač, radosť a zlosť... Po zvukovej stránke je album tiež na vynikajúcej úrovni. Snáď by mohol byť troška lepší zvuk bicích, ktoré ale asi nie sú živé a to je snáď jediná vec, ktorá sa po zvukovej stránke dá nahrávke vytknúť. Troška iný zvuk, ale určite nie horší, je v skladbe s názvom „Decadent Little Girl“, ktorá bola nahraná samostatne, v inom štúdiu a vraj naživo. Na CD sa okrem hudby nachádza aj dátová stopa, ktorá obsahuje množstvo zaujímavostí, fotiek, informácii a okrem toho aj videoklip a dve mp3-jky z predchádzajúceho albumu. Po vložení do PC sa vám automaticky zapne internetový prehliadač so stránkou, v ktorej sa nie je problém orientovať a nájsť skoro všetky potrebné informácie a súbory. Musím pochváliť autora tejto dátovej stopy, ktorý odviedol naozaj dobru prácu a takisto by som rád pochválil aj autora bookletu. Vynikajúca grafická práca s množstvom farieb tvorí kompaktný celok, ktorý vôbec nevyznieva krikľavo a poskytuje všetky informácie, ktoré poskytovať má.
Príjemná, náladotvorná, progresívna rockovo-metalová muzika s orientálnymi vplyvmi. Dvojica Pakistancov na tomto CD vysiela signál, že musíme začať počítať aj s kapelami zo štátov, kde by sme pred časom nehľadali ani len poslucháčov takejto hudby. Sila tejto skupiny ale nie je v ich pôvode, je v ich muzike a tou ma úplne dostali.
8,5 / 10
Faraz Anwer
- všetky nástroje
Babar Shaikh
- vokál
1. Attachments
2. Hidden From Senses
3. Jahilia Calling
4. The Subdued Light
5. Night Bulb Angel
6. As Pain Becomes Liquid
7. Decadent Little Girl
8. Translucence
Contrary Beliefs (2006)
Jahilia (2003)
Hearts Of Darkness, Anthology 95-02 (2002)
My Infinite Nature Alone (1999)
DiverifiedSymfonikArt (promo) (1998)
Where Dreams Bleed (promo) (1996)
Casketize (demo) (1995)
Fajn muzika z ďalekého (pardon stredného) východu...
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.