NOSTRUM už svojou prvotinou „Lines“ ukázali, že majú hudobne vysoký potenciál zaujať nielen lokálne publikum, ale dokázať sa presadiť aj v širšom meradle. Hneď úvodom však musím konštatovať, že opäť zostáva len pri potenciáli, pretože vydavateľ ani na najnovšie a nepochybne opäť veľmi kvalitné dielo sa žiaľ nenašiel.

Už pri vydaní debutu sa polemizovalo, že hudbu NOSTRUM by mohli obohatiť vokálne linky. To sa na „Eye Am“ udialo, a tak u mňa vyvstali očakávania, no aj obavy z tohto kroku. Po prepočúvaní však jasne nemôžem povedať, kde môj postoj k vokálnym linkám leží. To je však jediný element albumu, ktorý by som mohol označiť metaforou „polojasno“.

Nie je však vhodné začínať túto recenziu takýmto spôsobom, pretože všetko ostatné a album ako celok vôbec sa nedá popisovať inak ako výraznými superlatívmi. Úvodná „System Error“ predstaví NOSTRUM v klasickej podobe, posunutej však od „Čiar“ o dosť ďalej. Chlapci jednoducho (alebo lepšie povedané zložito) rozvinuli všetko to, čo sa na debute nachádzalo do oveľa väčšej komplexnosti a pestrosti. Pestrosti nielen v smere hudobných postupov a rôznych štýlov, ale aj zdarným kombinovaním nálad. Už len týtmo faktom je „Eye Am“ len ťažko nejako žánrovo zaraditeľný album, čo je z môjho pohľadu len dobre. Napriek tomu, že slovami približovať takéto dielo je viac než obtiažna úloha a dosť dobre aj nemožná. Máme tu hudobné variácie na rôzne témy, od ľahkých motívov až po veľmi náladotvorné záležitosti, skladby plasticky meniace svoj povrch s rôznymi styčnými plochami s množstvom žánrov... Tie sú však nezriedka tak malé, že ich je ťažké verbálne postihnúť. Nechcem sa hrať na hudobného majstra, tak verím, že čitateľov uspokojím s konštatovaním, že ide o dosť experimentálne progresívne hudobné kompozície. Nakoniec, kto pozná predchádzajúci album, bude vedieť, o čo sa jedná a nájde si tam svoje škatuľky. Aj keď vďaka hudobnej vyspelosti jednotlivých členov sú skladby veľmi komplexné, stále je v nich dostatok melódií a postupov, ktoré držia všetky tie experimenty a inštrumentálne lahôdky pokope. Za zmienku stojí tiež podstatnejšie využitie akustických gitár, klavíra a množstva rôznych efektov. Už úvodom som spomínal, že novinkou (a po odchode speváka vlastne už aj „starinkou“) je vokál. Skladby obsahujúci spev sa trocha vydeľujú od ostatných tým, že sú inštrumentálne a melodicky trocha jednoduchšie a výraznejšie, takže sú relatívne jednoduchšie vstrebateľné. Spev je v niektorých miestách pre môj vkus veľmi príjemný („Paincoat“) a niekedy balansuje na hranici, kde by mohol prepadnúť („Unhealable“, „Halfmen“). Je síce istým osviežením hudby, ale určite budem rovnako kladne akceptovať aj súčasnú tvár kapely bez neho. Musím pochváliť aj zvuk a o to viac, že bol vlastne vyrobený okrem bicích „len“ doma. Neviem či má vôbec zmysel ďalej chodiť okolo excelujúcich momentov „Eye Am“... Najviac sa však dotkli mojej duše práve psycho éterické časti titulnej „Eye Am“ a „Fish Mood“. Zvláštnym čarom albumu a aj znakom kvality je to, že na prvý posluch dokáže zaujať pútavými (niekedy až hitovo/popovými) melódiami a až postupne prenikáte do splete rôznych hudobných fines v podobe basových výjazdov, komplikovaných sól, breakových rytmov a ďalších podmanivých elementov a atmosfér... Opäť tiež musím skonštatovať, že kapela vie rovnakým spôsobom ako na „štúdiovke“ ohúriť aj naživo.

Aby som to celé uzavrel, NOSTRUM pripravili opäť vysoko kvalitnú pestrú a aj emotívnu hudbu, vhodnú pre každého kto má hudbu ako takú rád a nie je fixovaný na slovko metal, lebo to si s týmto albumom môžme temer škrtnúť (isté elementy sú však patrné). Aj tentokrát patrí kapele moje hlboké uznanie.