Slovenská doom metalová legenda GALADRIEL sa vracia na hudobnú scénu svojím ďalším, tentokrát už piatym počinom. A aj keď je materiál už nejaký ten piatok nahraný, oficiálne svetlo sveta uzrel vďaka stále viac sa rozvíjajúcim METAL AGE len pred niekoľkými dňami. Nahrávka je v kariére kapely asi najväčšou zmenou, a to hneď z niekoľkých príčin:

1. kapela zmenila logo... a to už dáva niečo tušiť.
2. z pôvodnej zostavy neostal kameň na kameni. A tak hlavné gro spolku vytvorili:
Dodo Ďatel /spev, basa, slučky/ a Tomax Gabris (gitary, slučky). Obom borcom už dlhšiu dobu zdatne sekunduje Matúš Hanus (gitary, klávesy, ex-DEAD-POETS-SOCIETY).
Keďže zostava prišla aj o ďalšiu oporu, excelentného bicmana Dr. Victora, bola nútená využiť služby zdatného harcovníka Lukasha Shushku (ex-CRANIOTOMY), ktorého hra do konceptu diela zapadla viac než dobre. V súčastnej, živej zostave, ho zastúpil Pyrhos (ex-ORKRIST). Možno aj vďaka okresanému počtu hlavnej zostavy si môžeme vypočuť nepreberné množstvo skvelých hostí, ktorí túto nahrávku ešte viac oživili.
3. využitím mnohých moderných postupov, zvukov, samplov a slučiek posunuli GALADRIEL svoj štýl ďaleko za doomové horizonty. Týmto najmarkantnejším rozdielom medzi novinkou a doterajšou tvorbou oslovia nové spektrum poslucháčov, no mám obavy či ju tá konzervatívnejšia časť príjme rovnako pozitívne.

Opus otvára song “Under Wings Of The Fallen One“ s predsamplovaným úvodom, po ktorom nastupuje nabrúsený inflamesovský riff. Do samplovaného tanečného podkladu šepká svoju spoveď hlavný protagonista Dodo. Hutný zborový refrén, veľmi príjemná zmena nálad a tempa, to celé okorenené príma sóličkom. O čistý mužský vokál sa tu postaral Martin Kolárik (IN THE WEB) a éterická Lýdia Lacová (ex-ORKRIST) so svojím nádherným ženským spevom. Tá je oveľa pôsobivejšia a hlavne presvedčivejšia ako Witch na minulých albumoch. Dovolím si tvrdiť, že jej spev miestami dosahuje dokonca vyšších kvalít ako v domácom spolku. Lepší otvárak si ani nemohli zvoliť...
Nasleduje druhá, “The End Of Eternity“, podfarbená nádhernými husľami, v podaní Andrey Tkáčovej (ex-KELTIEG), ktoré mohli byť trochu viac vytiahnuté a tým aj dynamickejšie. Takto však tvoria iba akúsi kulisu v pozadí. Ešteže v sóle sú ráznejšie. Dočkáme sa aj klasickej odpovedačky typu kráska a zviera v refréne za podpory Vidara (ETHERIAL PANDEMONIUM).
“Imaginary Sins“ sa asi najviac pridržiava dark-doomovej štruktúry -- pomalšie tempo, krásne melódie. Inštrumentálna medzihra “The Fall“ je vstupom pred asi najráznejšou skladbou albumu “Bleeding Heart´s Poetry“. Páni nechali rozvinúť svoj talent a schopnosť napísať silnú melódiu, a to nie len čo sa spevu týka, ale aj hudobne. Sóličko à la PARADISE LOST (hmm toho wah-u je na albume celkom požehnane) s Lýdiou v závere, skvelá koncertovka!

“I Closed Your Book“ asi najviac evokuje jedničku, umne samplovaný podklad s melodickým spevom tentokrát iného ex-člena DEAD-POETS-SOCIETY, Andreja Kutiša. Nasledujúce dva rázne kúsky: “Noxious Humanity“ a “Insanity And Suffering“, v ktorých si Dodo viac-menej vystačil vokálne sám, budú taktiež veľmi dobre fungovať aj koncertne.
“Sex In The Underworld“-- táto techno tancovačka, mierne evokujúca súčasnú tvár KOVENANT, je asi najúchylnejším kúskom na albume. Záverečný a najdlhší song “The Grave Is The Last“, si príjemne “paradisovsko“ doomuje, aby v závere vyvrcholil light prelínačkou medzi gitarovým, husľovým a flautovým (ups, tón pred záverom sa nám trochu pošmykol) sólom.

Dielo svojou energiou a emóciami určite presahuje rámec tunajšej tvorby. Zoskupeniu sa podarilo vymaniť z pritesnej škatuľky doom metal a zachytiť čo najširšie spektrum moderných metalových esencií. Akurát škoda toho plochého slovenského zvuku, ale... na Slovensku je to tak!