BLACK SABBATH náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa Ozzyho, ako v pekle, tak i na zemi... Projekt DOWN vznikol ako oddychovka známych postavičiek z kapiel ako PANTERA, CORROSION OF CONFORMITY, CROWBAR, EYEHATEGOD či SUPERJOINT RITUAL a v roku 1995 vydali dodnes pomerne obľúbený i úspešný debut „Nola“. Nemalý podiel na úspechu však nemali len mená osobností, ale i samotná produkcia, ktorá našla odozvu u fanúšikov spomínaných kapiel, ako aj konzumentov trávy, či 40 až 50 ročných fotrov, ktorí na BLACK SABBATH vyrastali. Nastalo dlhé obdobie ticha, kedy zúčastnení pokračovali vo svojich domovských formáciách a počas ktorého postupne narastali zástupy majiteľov prvého albumu DOWN. V týchto dňoch nájdeme v štatistikách niečo vyše pol milióna predaných kusov „Nola“. Na nasledovníka úspešného debutu teda už bolo právom zvedavých dosť veľa ľudí.

Môže nastať posun v tvorbe tejto all-star kapely, tvoriacej muziku silne inšpirovanú rannými  BLACK SABBATH? Môže a aj nastal. Vplyv BLACK SABBATH je stále dominujúcim prvkom, pupkáči však obohatili celkový prejav o rafinovanejšie vrstvené riffy v podaní dvojice Pepper Keenan (CORROSION OF CONFORMITY) a Kirk Windstein (z depresívnych ťažkotonážnikov CROWBAR), výraznú gradáciu a dynamiku. Objavujú sa aj výraznejšie melódie, či nápadité sóla. Úplnou novinkou a príjemným spestrením je použitie hammondu v „Stained Glass Cross“ trochu evokujúcej postupy DEEP PURPLE, banjo v „Where I’m Going“. Významne sa presadzuje akustická bluesová zložka v songoch ako „Learn From This Mistake“ a „Lies...“ alebo postupy LED ZEPPELIN v záverečnej zadumanosti „Landing On The Mountains Of Meggido“. Mne osobne niektoré Anselmové vokálne linky pripomenuli aj ALICE IN CHAINS v najlepších rokoch, ale tí si nakoniec tiež chodili po inšpiráciu k BLACK SABBATH. Po textovej stránke ide o pestrú zmes, ktorej dominujú Philove osobné spovede a krízou stredného veku (presnejšie bude asi nadmernou konzumáciou alkoholu a drog) vyvolané depresie. V pôsobivej a mimoriadne otvorenej „Learn From This Mistake“ sa okrem iného vracia aj k štvorminútovému exitu z druhej polovice predchádzajúceho desaťročia, kedy takmer dokráčal k svetlu na konci tunela. Samozrejmosťou je aspoň jeden song venovaný zelenej rastlinke pod názvom „Seed“, nadväzujúci na vydarené „Hail The Leaf“ a „Bury Me In Smoke“. Napriek botanickej podpore je pohoda to posledné, čo môžete o tohto albumu čakať. Špinavá, drsná a bezútešná muzika bez sladkých zjemnení v podaní piatich tvrdých a ostrieľaných chlapov (akokoľvek gay to vyznieva), ktorí už v živote všeličo preskákali. Pri počúvaní DOWN odporúčam vytočiť volume poriadne doprava, jedine tak pocítite silu tejto hudby. Precíznosť je samovoľne striedaná príjemnou ležérnosťou, niektoré skladby sa vydarili viac, iné menej. Zaujímavosťou sú podmienky v akých prebiehal celý tvorivý proces a nahrávanie albumu. DOWN II vznikal jamovaním v stavoch od alkoholického opojenia, cez bolehlav a na pokraji šialenstva v úplnej izolácii od okolitého sveta uprostred barín Južnej Louisiany, kde si navozili prepotrebné zásoby piva, whisky, trávy a klasického porna rokov sedemdesiatych a osemdesiatych.

DOWN II je vyslovene retrospektívnym albumom, exkurzom do čias poctivej gitarovej muziky z obdobia pred tým, než heavy metal zdiskreditovali rôzne formácie od vymäknutých bezobsažných pop metalových formácií až po germánskych speedových sedliakov. Devízami DOWN sú pocit autentickosti, spontánnosť a jedinečný drive. HEAVY a TRUE.