Na tento koncert som sa pôvodne vôbec nechystal, ale nakoniec sa všetko spiklo proti mne tak, že som tam išiel -- a v konečnom dôsledku toho neľutujem. Najprv začnem od toho, ako sa tento koncert „pripravoval“. Niekedy začiatkom roka presiakli na povrch správy o tom, že U.D.O. sa predstaví na Košickom amfíku, v rámci 1. košickej rockovej noci. Troška trúfalé označenie, ale nevadí. Keďže sa počasie nie a nie umúdriť, tak to po čase radšej presunuli do športovej haly a rozbehli „reklamnú kampaň“, ku ktorej sa radšej nebudem vyjadrovať. Poviem len toľko: regionálne rádio, ktoré vysiela relácie venované rockovej a metalovej muzike a teda má najväčší potenciál dotiahnuť ľudí, oslovil organizátor dva týždne pred konaním akcie, a aj to len na nátlak booking agentúry. A práve takéto lapsusy zo strany organizátora spôsobili to, že v predpredaji sa predalo len 57 lístkov, aj keď musím uznať, že to nebolo spôsobené len tým. Predsa len sa už píše iný rok, ako 1985. Preto narýchlo zase organizátor zmenil miesto konania a presunul koncert do Ges klubu, ktorý ma kapacitu asi tak do 300 ľudí. Túto zmenu som sa dozvedel deň predtým od ľudí, ktorých organizátor požiadal o pomoc so zháňaním nového miesta. Takže len šťastnou náhodou. Ktovie, koľko ľudí prišlo pred športovú halu a keď videli, že sa tam nič nedeje, tak sa otočili a odišli domov. Pritom hrozilo, že sa to neuskutoční vôbec, pretože organizátor to chcel zrušiť, nakoniec tak neurobil, na základe toho, že U.D.O. podstatne zľavili z honoráru.

Koncert sa mal začať o 17:00 a ako prví mali hrať Paľo Chodelka a jeho LIQUID BOOGIE ROLL, a druhí Maďari AFTER ALL. Z pochopiteľných dôvodov tieto dve kapely odpadli, a tak sa nenaplnil sľub, že 1. košická rocková noc ponúkne vyše 5 hodinovú hudobnú show. A pritom práve na tieto dve kapely som sa z predkapiel jedine tešil. Predkapely, ktoré ostali, Nemci MAJESTY a Švajčiari CRYSTAL BALL, mi nič nehovorili. Pred Ges-ko som dorazil niečo po 16-tej hodine a keďže dovnútra nepúšťali, tak som zamieril do najbližšej krčmy. Tam mi oznámili, že U.D.O. len pred chvíľou dorazil a momentálne vykladajú veci. Takže som sa rozhodol troška dlhšie vydržať v napájacom zariadení. Po chvíli dorazil niekto, kto nám oznámil, že na dvere klubu vylepili oznam o presunutí začiatku na 19:00.  Tesne pred týmto termínom som sa vybral do klubu, ktorý bol už otvorený, ale priamo do sály sa ešte stále nedalo dostať. To bolo možné až niečo po pol ôsmej večer a samotný koncert začal až o pol deviatej večer.

Ako prví vybehli na pódium MAJESTY, ktorí sú označovaní ako nemecký MANOWAR, a ja s týmto konštatovaním úplne súhlasím. Chlapi sa asi zabudli pozrieť do kalendára, a ešte asi nezistili, že sa píše 21. storočie. Ale nevadí, to, čo hrajú, hrajú veľmi dobre, len pevne verím, že sa neberú príliš vážne. Aj keď pôsobili práve opačným dojmom, a to tak, že sa berú až príliš vážne. Hlavne výkriky typu: „sme metaloví bohovia“, „metal je náš život“, „Košice sú metalové mesto“... atď, vzbudzovali na mojej tvári úsmev. A aj image tejto kapely bol mierne povedané zabudnutý niekde v minulom storočí. Hlavne ma pobavil svojim zjavom basák kapely, svojim strihom à la televízor (dlhé vlasy s pristrihnutou ofinou nad očami). No ako som už napísal, hrali vcelku dobre, len keby to nebola „bohviekoľká“ kópia amerických MANOWAR. Ale ľudia sa bavili dobre a myslím, že to bolo podstatné.

CRYSTAL BALL zo Švajčiarska boli už podstatne lepší, a aj napriek tomu, že takúto hudbu nepočúvam, tak sa mi vcelku páčili. Vedeli nielen hrať, ale dokonca som tam našiel aj kus originality. Prirovnal by som to povedzme k tvorbe GAMMA RAY, ale len tak vzdialene. No aj napriek tomu ma to asi tak po polhodine začalo nudiť a odkráčal som do baru, kde som čakal na koniec a nástup U.D.O.

Dočkal som sa tesne pred desiatou hodinou, keď na pódium za zvukov titulnej skladby, bondovky "Thunderball" v podaní Toma Jonesa, ktorú U.D.O. použili ako „Intro“, vybehli členovia skupiny, gitaristi Stefan Kaufman a Igor Gianola, basgitarista Fitty Wienhold ako aj bubeník Lorenzo Milani a strhli čierne plachty z pripravených bicích a železnej konštrukcie (rošty), ktorá zakrývala pódiový aparát. „Intro“ prešlo plynule do rovnomennej skladby „Thunderball“ od U.D.O. a vtedy vyšiel na pódium aj Udo Dirkschneider, ale väčšina ľudí v sále to nepostrehla, a to preto, že pódium ma v GES-ku má výšku asi 40 cm a celá plocha pred pódiom bola preplnená skákajúcimi a hroziacimi fans, ktorí svojimi telami úspešne zakrývali výhľad na veľkého speváka malého vzrastu. Udo oblečený v bielo-čiernych maskáčoch so slnečnými okuliarami ale aj napriek tomuto „hendikepu“ spustil svojim nezameniteľným hlasom, a mne neostalo nič iné ako skonštatovať, že aj napriek rokom to je jeden z nezameniteľných pilierov metalovej muziky, ktorý nič nestratil zo svojej sily a nekompromisnosti. Zvuk, hoci bol pri predchádzajúcich kapelách výborný, tak sa vylepšil minimálne niekoľkonásobne a doslova zabíjal. Nebola to len zásluha samotného Uda, ale aj zásluha muzikantov, ktorých zobral do svojej kapely a ktorí sú na tom po muzikantskej stránke naozaj veľmi dobre. Hlavne by som chcel pochváliť bubeníka, ktorý bol naozaj vynikajúci, čo nakoniec potvrdil aj počas sóla, predsa len v skladbách skupiny U.D.O., svoje majstrovstvo nemohol až tak dokonale prejaviť, ale aj gitaristi so svojimi rifovačkami a sólami sa nenechali zahanbiť... Takúto silu som neočakával a práve preto som bol nakoniec rád, že som sa tohto koncertu zúčastnil. Veľa skladieb som nepoznal, predsa len tvorba ACCEPT a aj samotného Uda išla tak trochu mimo mňa, poznal som len najväčšie hity, ktoré som kedysi videl v TV, pripadne počul v rádiu („Metalheart“, „Restless And Wild“, „Man And Machine“, „Princess Of The Dawn“). Použil aj niekoľko prevlekov, počas skladby „Man And Machine“ mal na sebe sako s množstvom kovu a „zváračské okuliare“, z diaľky vyzeral ako predpotopný Terminátor a niekde skoro na konci, počas „Holy“, bol oblečený ako biskup. Možno použil aj viac prevlekov, ale ako som už napísal vyššie, skoro vôbec ho nebolo vidno, keď som sa naňho chcel pozrieť, tak som musel ísť dopredu k bedniam a takto zboku sa „vynadívať“. No intenzita hluku mi nedovolila zostať tak blízko zdroja hudby, predsa len by som chcel svoj sluch ešte nejaký ten rok používať. Niekde tesne pred koncom odznel aj megahit „Fast As A Shark“. Dvakrát sa pridávalo a musím priznať, že už som nevládal, a tesne po polnoci, po dvoch hodinách náteru a neuveriteľne silného soundu som bol rád, že je koniec. Táto moja únava podľa všetkého pramenila z toho, že to bol tretí koncert v jeden víkend.

Podľa všetkého som sa zúčastnil poslednej Košickej rockovej noci, pretože oproti organizátorom očakávaných 3000 návštevníkov v športovej hale bolo v klube len 160 platiacich. Spolu s asi 100 majiteľmi voľňáskov tento počet zaplnil Ges-ko skoro doplna a tak atmosféra bola naozaj vynikajúca. Tesne pred koncom sa dokonca objavili na Udovej tvári aj slzy. Dúfam, že to bolo z dojatia nad takým prijatím a nie preto, že organizátor nevyplatil plnú sumu.