„Go on a mystic journey into your own self...“. NEUROSIS patria medzi to málo interpretov, ktorí sa ani po takmer dvadsaťročnom pôsobení na scéne, nesúcom sa vo vytváraní, zveľaďovaní svojského prejavu a neustáleho experimentovania (či už v podobe sólových folkovo ladených počinov oboch vokalistov, alebo pod hlavičkou ambientného tribal-noise projektu TRIBES OF NEUROT) nemusia hanbiť pozrieť svojim poslucháčom do očí. Doposiaľ dokázali každým albumom priniesť porciu unikátnej a neopakovateľnej muziky. Za posledné obdobie vyprodukovali hneď niekoľko pozoruhodných počinov, vizuálnou podobou predchádzajúcej radovky „A Sun That Never Sets“ na formáte DVD počnúc a v závere minulého roka spoluprácou s Jarboe (kultová postavička z legendárnych SWANS a treba podotknúť, že nezaspieva hocikomu), ktorá vyústila do spoločného albumu. Krátko nato viedli ich kroky rovno do štúdia nahrať už takmer hotový nový materiál. Tvorivé nápady im zdá sa, ani na sklonku druhej dekády ich existencie nedochádzajú, hoci kdesi v kútiku duše som potláčal obavu, či dokážu vydať krátko po sebe dve výnimočné dosky.

Už po prvých minútach nového albumu „The Eye Of Every Storm“ bolo jasné, že akékoľvek obavy boli zbytočné. Album rozvíja ducha predchodcu „A Sun That Never Sets“, kde NEUROSIS nastúpili cestu do sveta harmónií a melódií, vytláčajúc typickú výbušnosť aj prvky noise do ústrania. Úvodná „Burn“ je možno symbolickou rozlúčkou s jedným obdobím tvorby NEUROSIS, pretože obsahuje mnoho zo staršej a drsnejšej tvorby, kde sú nesmierne lyrické a kľudné momenty striedané postupnou gradáciou, alebo priamym vstupom do agresívnych hlučných výpadov. Epické „No River To Take Me Home“ a titulná „The Eye Of Every Storm“ sú už plynulým rozvinutím smerovania naznačeného na predchodcovi „A Sun That Never Sets“, napríklad vo „Falling Unknown“ – pomalé tempo previazané so silnými a mohutnými riffmi s naliehavým vokálom, pričom skladba plynulo graduje hneď niekoľkokrát, predovšetkým pod taktovkou nálady kompozície. Dvojica spievajúcich gitaristov Scott Kelly a Steve Von Till nachádza svojim silným hlasom istotu v miernych melodických polohách, takže oproti minulosti ich len ťažko rozlíšiť. Počas celého albumu pozorovať v mnohých pasážach príklon k ambientu, najmä zásluhou pána Landisa, ktorého narábanie s klávesami a samplami na „The Eye Of Every Storm“ nemožno pomenovať inak ako fenomenálne, a pri miernom prehnaní možno povedať, že práve jeho práca spolu s veľmi decentnou a nenápadnou živou orchestráciou ťahajúcou sa celým dielom tvorí jadro albumu, zvyšné inštrumenty „len“ obal. Žánrové presahy až do tvorby ich silne experimentálneho projektu TRIBES OF NEUROT konkrétne počuť v klávesovej časti titulnej veci, i v úvode „Left To Wander“ tvorenom Landisovou prácou s mašinkami na pozadí rituálnej rytmiky. „I had a vision last night…” a vy ste s postupne rozbaľovanými obrazotvornými veršami vťahovaní do reality opisovaného sna v „A Season In The Sky“. Mimoriadne pôsobivý kúsok a môžete si kľudne škrtnúť doom metal ako hudbu reflektujúcu pocity. Jedným z najnáročnejších a experimentálne poňatých kúskov sú „Bridges“, keďže napriek relatívne kľudnej povahe kompozície ide po úvodnej „Burn“ o druhý kúsok, ktorý neprepočuteľnou nekompromisnou noise zložkou vloženou do klavírneho podmazu a tlmenej rytmiky poteší fanúšikov starých albumov. Z výnimočne vyrovnaného albumu by som rád vyzdvihol inštrumentálku „Shelter“, ktorú radím medzi jeden z najlepších výtvorov z dielne NEUROSIS. Práve tu je evidentný famózny cit pre gradáciu, či prirodzenosť postupu rozvoja nálady a samotnej kompozície. Ukážkový príklad úprimnej hudby vychádzajúcej z vnútra. Podobne je to aj v prípade záverečnej „I Can See You“ začínajúcej kdesi na hranici folku.

NEUROSIS náročnou hudbou nikdy nedali poslucháčom nič zadarmo a aj v prípade novinky je najväčšou chybou chcieť si utvoriť názor po pár povrchných vypočutiach. Názov albumu presne vystihuje súčasnú tvár NEUROSIS - „The Eye Of Every Storm“ sa nesie v prevažne pokojnom duchu, z ktorého je cítiť napätie i naliehavosť. Vidím i určitú paralelu s témou jedného z posledných projektov pod hlavičkou TRIBES OF NEUROT, nazvanom „A Resonant Sun“, kde NEUROSIS demonštrovali rozklad materiálu „A Sun That Never Sets“ na elementárne tóny, pretože atmosféra „The Eye Of Every Storm“ je postavená na triviálnych zvukoch, melódiách, akordoch, či práci s hlasom. Všetka výbušnosť a bes charakteristický napríklad pre „Through Silver In Blood“ alebo „Times Of Grace“ sú pretavené do sily nálady a kompaktnosti celého diela. Čisté umenie. Búrka, pred ktorou neutečiete.

CD k recenzi poskytli Rock Extremum