Pôvodne ma k sebe LUNARIS pritiahli hlavne svojou „hviezdnou“ zostavou, v ktorej nechýbali mená ako Steiner Gundersen (SPIRAL ARCHITECT), alebo Asgeir Mickelson (BORKNAGAR). Debut  „The Infinite Earache“ bol slušný, mal však svoje chyby, hlavne v oblasti zvuku. Sílný potenciál tu ale bol, a tak som „Cyclic“ prijímal vo veľkom očakávaní. Hneď od prvého posluchu sa z toho vykľul vynikajúci materiál a hneď na to sa dostavil u mňa menší šok v podobe zistenia, že z pôvodných slávnych mien v zostave sa na novinke nepodieľal nikto.

„Cyclic“ sa nedá popísať inak ako zbesilá jazda hudobným extrémom od začiatku do konca. Pritom sa však v žiadnom prípade nejedná len o priamočiarý materiál. Hudobníci podieľajúci sa na jeho vzniku sa ukazujú ako veľmi zdatní a to hlavne v kompozičnej oblasti. Jednotlivé skladby sú tak extrémne pestrou zmesou hudobných postupov, jednotené agresívnymi blackovými atmosférami. Iste nájdeme aj časti s úplne priamym ťahom na bránku v podobe ultrarýchlych „blastbeatov", no aj tie sú okorenené rôznorodými inštrumentálnymi lahôdkami. Nezriedkavé sóla, rytmické zmeny a vyhrávky na úrovniach všetkých nástrojoch padajú v bohatých hudobných vrstvách s treskom prírodného živlu skazy.

Nebudem teraz zakrývať, že primárnou inšpiráciou pre album je technickejší prístup k agresívnemu blacku v podobe akým ho podali napríklad EMPEROR na albume „IX Equlibrium“. Rezajúce gitary s množstvom vypätých ultrarýchlych partov striedané s progresívnejšími nasekanými thrashovými časťami prekladanými množstvom sól, akustických vyhrávok a excelujúcou basgitarou, ktorej výjazdy ma dokážu doslova zmraziť. Janos, mne úplne neznámy bubeník podáva výkon najvyššej triedy, podtrhujúci rytmickú pestrosť. Vhodne využité klávesové plochy a variabilný agresívny vokál striedajúci snáď všetky možné polohy (melodické linky často evokujú až Garmove vokálne postupy) posúvajú tiež album k veľmi vysokému hodnoteniu. Nebudem nijako menovať ani popisovať momenty, ktoré ma pri počúvaní nadchli, pretože ich je priveľa..

K celému tomuto chválospevu pridajme ešte temer nihilistickú atmosféru, epickejšie znejúce chvíľky a u mňa tento album môžme zaradiť k tomu najlepšiemu, čo tohto roku vyšlo. Hodnotenie je tentokrát vysoké, verím že nielen u mňa odpovedajúce kvalite „Cyclic“.