Po tom, čo si BRAINSTORM s albumom „Soul Temptation“ vydobyli neotrasiteľnú pozíciu na nemeckej metalovej scéne, čaká pravdepodobne rovnaký osud aj muzikantsky spriaznenú kapelu SYMPHORCE. Hoci produkuje ťažšie stráviteľnú muziku, ktorá sa nesie v znamení power/thrashu, k jej rastúcej popularite určite v nemalej miere prispelo účinkovanie istého Andy B. Francka na speváckom poste. V poradí štvrtý album SYMPHORCE vyšiel síce už pred niekoľkými mesiacmi, ale z doteraz vydaných nahrávok v roku 2004 ma asi žiadna neočarila takým spôsobom ako „Twice Second“.

Hudba na tomto albume SYMPHORCE pochádza z autorskej dielne  Cede Duponta a Dennisa Wohlbolda, pričom textovú zložku si zobral na starosti Andy B. Franck. Album predstavuje vyvážený pomer thrashovej dravosti a power metalovej melodiky na európsky spôsob. Občas sa však vyskytne malé pripomenutie americkej partičky NEVERMORE, čo treba brať skôr ako príjemné spestrenie než ako prehnanú inšpiráciu. Nekompromisné bicie a valiace sa gitarové riffy vyvolávajú pri počúvaní SYMPHORCE podobné pocity ako keď si do prehrávača hodíte nejaké cédečko Warrelovcov. Dokážu sa zaryť hlboko pod kožu svojou hutnosťou a zároveň chytľavosťou jednotlivých motívov. Väčšina skladieb má dusivú atmosféru a temný odtieň jej dodávajú v pozadí nazvučené klávesy. Andyho powermetalový hlas sa skvele hodí k masívnej rytmike. Miestami je jeho spev prehnaný cez efekty, alebo vytvára ozvenu. Najväčšie experimentovanie zaznamenala klávesová zložka, ktorá má občas až industriálne chladný nádych. Všetko je naviac zabalené do slušivého, hutného až agresívneho soundu.

Skladby sa ťažko hodnotia jednotlivo, ich podstatu asi najlepšie vystihujú predchádzajúce riadky. Ak by som predsa len mala určiť svojich favoritov, určite by medzi nimi nechýbal power/thrashový kúsok „Tears“ kvôli melodickým gitarám, alebo pomerne depresívne pôsobiaca „Take What’s Mine“ a samozrejme balada v štýle SYMPHORCE „Cry On My Shoulder“ s nádherným spevom a voľne plynúcim gitarovým sólom. Je naozaj komplikované zvoliť si medzi desiatkou piesní tú naj, pretože v každej z nich sa skrýva kus originality. Myslím, že práve v tom sa skrýva celé čaro „Twice Second“. Nikdy neviete, s čím na vás SYMPHORCE vyrukujú v nasledujúcej skladbe a nahrávku môžete počúvať stále dokola bez toho, že by vás po istom čase začala nudiť. SYMPHORCE ma naozaj veľmi príjemne prekvapili, preto dúfam, že im invencia vydrží aj pri skladaní ďalšieho materiálu...