Zaradiť niekam košickú občasne existujúcu hudobnú partiu označujúcu sa ako CARESS nebude vôbec ľahké. To hlavne z dôvodu toho, že ich prístup k hudobnej tvorbe je natoľko osobitý, a hneď v úvodnom odstavci je nutné povedať, že nie každému veľmi prístupný.

Tá neprístupnosť má svojich dvoch hlavných pôvodcov... Tým prvým a dosť podstatným je, že tento materiál vychádza iba ako samovydanie a tak dostať sa k nemu nebude až tak bežné. Vydať to by bolo určite pekné, ale to sa dostávame hneď k bodu číslo dva dnešnej pitvy, kde sa poriadne pohrabeme neprístupnými vnútornosťami tohto CD. Nebojte sa, nepôjde o žiadny brutálny grind, ako by názov a moja glosa mohli naznačovať. Práve naopak, pôjde o hudbu z celkom iného súdka. Hudbu pre ďaleko zamyslenejšie chvíle, keď svoje vedomie necháte plávať priestorom vypneným hudbou. Podstatou samozrejme zostáva osvedčená zostava dvoch gitaristov, vokálu, bicích a basgitary. Avšak dosť osobitý prístup k inštrumentácii a kompozícii jednotlivých skladieb robí celok svojím spôsobom výnimočný.

Ako by som ho teda priblížil? Hudba CARESS sa pohybuje v dvoch hlavných úrovniach. Prvej, tvrdej metalovej, až coreovej údernosti doslova usekaných riffov, antidynamických rytmov a ukričaného vokálu. A tá druhá, prozaickejšia, zas leží v halucinogénnej -- psychedelickej sfére prepletajúcich sa sól, množstva efektov, progresívnej rytmike a exhibujúcich nástrojov. K spomínaným rovinám psychedélie sa dostávame hlavne využitím zefektovaných melodických postupov s množstvom hallov a ozvien. Tu a tam zas cítiť dotyky až hudobnej ospalosti a repetitívnych ambientných motívov s dotykmi snovej melanchólie. Obe polohy kapela periodicky v skladbách strieda, prehadzujúc tak pozornosť poslucháča v dosť strmých skokoch. Vokálnych prvkov nie je až tak veľa a častokrát album pôsobí až čiste inštrumentálnym dojmom. A kde je spomínaná neprístupnosť? Každopádne produkcia kapely nie je hudbou na pohodový posluch. Mňa potrebuje celého, pretože inak môže zapôsobiť na poslucháčovo ucho rozhádzane a nezanechať iné dojmy, než psychedéliu a zmätok. Práve z toho však vytŕčajú zaujímavé motívy balansujúce síce niekedy na hranici úchylnej zmätočnosti, ale predsa len môžu zaujať dostatočne vyšinutý vkus svojej obete. Aj keď sa z môjho popisu môže zdať, že sa jedná o bezproblémový album, nie je to celkom tak. Slabšou stránkou môže prísť produkcia a zvuk, ale na podmienky domáceho štúdia je slušný. Exhibičný prístup k inštrumentálnej stránke značne znižuje počet potencionálnych priaznivcov, pretože prvoplánovej melodiky na albume veľa nie je a chvíľami sa skutočne ocitáme nad priepasťou chaotična. Kričané vokálne linky tiež nemusia každému sadnúť. Chvíľami sa potýkam s rúhačskou myšlienkou, a to podobe CARESS bez tvrdších častí, ale asi by to nebolo celkom ono.

V závere toto promo hodnotím ako vydarený počin, zožieraný ale práve svojím niekedy až príliš netradičným a preexponovaným prístupom ku kompozíciám. Avšak stále obsahuje dosť veľa výborných hudobných myšlienok a postupov, ktoré vedia zaujať poslucháča s dostatočne otvoreným hudobným vnímaním, akceptujúcim nálož psychedélie a ťažkosti, ktoré CARESS ponúkajú. Originalita sa tentokrát nedá uprieť.