NEUROSIS. JARBOE. Čierna a biela. Na prvý pohľad dva úplne odlišné a nezlúčiteľné svety, avšak to, čo tieto dve mená spája, je spôsob, akým pristupujú k hudbe, vyjadrenie pocitov a pátranie po pravdách vo vlastnom vnútri. Na tomto albume sa opäť otvorili ťažké brány, za ktorými si môžu obyvatelia izolovaných svetov z oboch strán rozšíriť obzory. Dlhoročných nasledovníkov NEUROSIS táto spolupráca nemusela prekvapiť, veď už v thankliste na „Through Silver In Blood“ svietili Michael Gira a Jarboe. Čo však určite a príjemne prekvapilo je výsledok tejto výmeny, ktorý rozhodne ide za štýlové ohraničenia (chápať ako vybočenia z „očakávaného normálu“, pretože obe telesá svojou tvorbou nikdy akékoľvek hranice nerešpektovali) zúčastnených strán.

Ako už naznačuje názov albumu, ide o produkt kompletných päť pätín NEUROSIS a jednej polovice zaniknutých SWANS, JARBOE. Album naberá obrátky už v úvodnej „Within“ za burcujúceho pochodu bicích evokujúceho niektoré staršie momenty NEUROSIS, do ktorého rázne vstúpi JARBOE svojím dominantným recitálom: „I tell you, if God wants to take me, he will“, dopĺňaného opäť jej mrazivým šepkaním: „Can’t you see he’s coming...“. Po niekoľkých sekundách, kedy začína byť gradácia neúnosná, dôjde k náhlemu useknutiu, kedy spieva JARBOE len za jemného doprovodného brnkania Landisovho klavíra. Tieto výmeny do konca desivej „Within“ otočia ešte niekoľkokrát. Tomu teda vravím nastolenie atmosféry už od úvodných sekúnd. Nasledujúcu „His Last Words“ otvára dvojminútový šramot na spôsob TRIBES OF NEUROT (alter ega NEUROSIS, ktoré na tomto počine dostalo až nezvykle veľa priestoru vzhľadom na to, že album vyšiel pod ich hlavičkou), než sa k slovu dostane JARBOE oplakávajúca svojho otca za sprievodu tradičných nástrojov. Smrť, smútok a hnev sú zdá sa ústrednými témami hudby i textov. Slová pritom spísala a nahrala JARBOE úplne nezávisle na NEUROSIS (tí tiež svoje party poskladali i nahrali na rôznych miestach) a jednotlivé kompozície len potvrdzujú vnútornú spriaznenosť aktérov. Zvláštnym spôsobom zúrivá „Taker“ tvorená súčasne gitarami a čistou elektronikou zaujme i slovnou hračkou v závere. Atmosféru poslednej hodiny úspešne navodí úplne odovzdaná a rezignovaná „Receive“ s JARBOE nariekajúcou: „Mother deliver me/I’m ready to be received/Hold me mother to your breast/Hold me through my death…”. Radšej ani nepomyslieť na stav, v ktorom JARBOE tieto verše tvorila. Rovnako aj ukričaná „Erase“ s hľadajúcou sa a opustenou JARBOE: „Where you are I can’t breathe/Where will I go from here?/What will I do without you in my life?”. „Cringe“ a „In Harm’s Way” predstavujú určité zjemnenie po trhajúcej „Erase“ smerom k tvorbe TRIBES OF NEUROT (až na mrazivo takmer blackmetalovú gitaru v istom momente „In Harm’s Way”). Najlepším kúskom je záverečná podivnosť „Seizure“ v pozadí tvorená industriálnym šumom, do ktorého JARBOE vkladá svoje odovzdané žalmy „Try to remember/Everything that’s lost/Oh, you can take me down/Come, take me now/.../I’m naked and I’m empty/But I can’t absorb this void/Even as I sleep/I feel you eat my heart“.

Vokalistov NEUROSIS zaregistrujete počas celého albumu len ako vzdialené echo v „Receive“ a „Seizure“, azda z úctivého rešpektu k prejavu JARBOE. Samozrejmosťou je kvalitný zvuk a jednoduché, ale príjemné prevedenie bookletu.

NEUROSIS a JARBOE ukazujú cestu aj iným veličinám nezávislej hudby -- spájať na prvý pohľad odlišné a hľadať tak nové spôsoby vyjadrenia. Len veľmi ťažko možno počin NEUROSIS/JARBOE zaradiť. Ešte ťažšie čokoľvek napísať. Isté je len, že albumov ako tento nebude nikdy dosť. Čierna a biela. Patria k sebe.