OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Konštelácia v podobe pondelkového termínu a na pomery východných pseudofanúšikov extrémnej hudby privysokého vstupného v sume CELÝCH 100 Sk, boli rizikové faktory pre návštevnosť osemnásteho podujatia WITHOUT SHAME tiež značne vysoké. Spočiatku to vyzeralo na veľký „prúser“, ale nakoniec sa návštevnosť podarilo vytiahnuť na 63 ľudí, teda dokopy sa v klube nazbierala nejaká tá stovka. Čo tým chcem povedať? V prvom rade už nemám ani chuť písať niečo o akcii s takýmto výborným obsadením a tak mizernou návštevnosťou... a ak tu koncerty nadobro skončia, tak vlastne svojím spôsobom budem rád, pretože ľudia si to tu nezaslúžia... Ja osobne som (bol) z toho dosť znechutený a vlastný obrázok o tom si už každý vytvorí aj sám.
Koncert sa mal začať o 18.30, všetko bolo pripravené pre inštrumentalistov NOSTRUM, no v tej dobe ešte nebolo pre koho hrať... ďalší smutný fakt na zamyslenie, že aký taký počet ľudí uráčil prísť až o 19.30, keď to chlapci mohli konečne rozbaliť. Ako vždy -- bolo sa na čo aj pozerať, a samozrejme aj počúvať. Opäť raz skvelé prenesenie celej inštrumentálnej vyspelosti štúdioviek do živej podoby. Ako vždy si chlapci dovolili aj nejaké tie zmeny a improvizácie, ktoré v konečnom dôsledku vystúpeniu len pridali. Nebolo to len o technike hry, ale hlavne aj o dosť psychedelických atmosférach a v neposlednom rade aj klasickej metalovej údernosti. Z protagonistov bola vyložene cítiť pozitívna energia a hlavne to, že ich hranie baví a že sa so svojími nástrojmi netrápia, ale sú s nimi dokonale zžití. Pozitívny ohlas publika bol priam povinnosťou. Z výkonu NOSTRUM bol nadšený aj frontman NEGLECTED FIELDS, dávajúci to patrične najavo.
Všetko šlo ďalej veľmi svižne a o chvíľu boli už pripravení na svoj set DRACO HYPNALIS. Ich som mal možnosť vidieť už dávnejšie na WS feste a takisto, ako som ich vnímal vtedy, tak to bolo aj tentokrát. Inštrumentálne exhibičný death/black s automatom a atmosférickejšími úsekmi by mohol vyznieť ešte impresívnejšie, keby bol ten automat troška živší a lepšie naprogramovaný. Nemohol som sa zbaviť pocitu, že to znie až príliš umelo... V celej smršti vyhrávok a sól chýbalo viac zapamätateľných motívov, ale celkový dojem bol výborný a excelentne zavŕšený záverečnou inštrumentálkou. Nedalo sa tiež nepovšimnúť nasadenie tria snažiaceho sa vytrieskať zo svojich nástrojov viac než maximum.
Ďalšou českou akvizíciou koncertu boli SCENERY, ktorých poznám len z pozitívnych ohlasov recenzií, ale zo štúdiovky zatiaľ nie. To už bola tretia porcia vybrúseného, inštrumentálne zmáknutého, a nebojím sa povedať, že experimentálneho deathu s dosť netradičným vokálom. O atmosféru sa staral frontman klávesovými vyhrávkami a samozrejme svojím vokálnym prejavom. Skladby boli plné zaujímavých a dobre vnímateľných momentov... a vôbec v superlatívoch by sa dalo len pokračovať. SCENERY predstavovali veľmi pestrú hudobnú zmes... Tu a tam deathová ťažkosť, thrashový riff, psychedelické klávesy, alebo spevný refrén... Plusom bol aj slušný zvuk a v neposlednom rade aj zodpovedajúci ohlas v publiku.
Poslední boli samozrejme NEGLECTED FIELDS. Vybalili to vo veľkom štýle a nikto zo zúčastnených nemal čo ľutovať. Jednalo sa o najagresívnejšie vystúpenie večera. Opäť netreba zbytočne zdôrazňovať, že aj tento spolok ovláda svoje nástroje na vysokej úrovni. Hrali sa hlavne nové skladby z pripravovaného CD, roztočil sa kotol a kapela hrala s obrovským nasadením a elánom podporená aktivitou publika. Novinky mi prišli ešte o niečo agresívnejšie a našľapanejšie než staršia tvorba. Vystúpeniu by som si dovolil vytknúť utopené klávesy a chvíľami neprehľadný zvuk. Tieto dva faktory prispeli k tomu, že tento set nemôžem hodnotiť ako jednoznačne najlepší. Po ukončení oficiálnej časti si publikum ešte vykričalo dva prídavky (PRODIGY - „Breathe" a ešte niečo). Následne sa osadenstvo koncertu v pokoji mohlo rozísť.
Záver? Podarená akcia s nepodarenou účasťou a ja neviem, v čo mám ešte vlastne dúfať.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.