Ešte predtým, ako som vôbec dostal toto DVD do rúk, som vedel, že budem nadšený. Takže prosím nečakajte nezaujatú recenziu tohto titulu. Aj keď v rámci aspoň zachovania zdania objektívnosti sa pokúsim nájsť aj nejaké slabé stránky tohto produktu. Zdôrazňujem: „pokúsim“...

V prvom rade musím skonštatovať, že vydať toto DVD bol priam geniálny ťah. Kultový album od SLAYER z roku 1986 v živom prevedení zo súčasnosti je priam povinnosťou pre všetkých fanúšikov skupiny. Záznam bol urobený 11. 7. 2004 v Maine na koncerte, kde zaznelo oveľa viac skladieb (21), ako sa nakoniec na DVD dostalo. Gro DVD totiž tvorí druhá polovička tohto koncertu, keď SLAYER zahrali celý album „Reign In Blood“, presne v takom poradí ako na platni a v pôvodnej zostave. Ako bonus sa tam potom dostalo šesť skladieb z prvej polovičky koncertu. Toto považujem tak trocha za chybu, veď miesta na disku je viac ako dosť a záznam bol urobený z celého koncertu. Podľa mňa kľudne na toto DVD mohli umiestniť, ako bonus, aj zbytok koncertu, len to by asi tak trocha narušilo koncepciu, ktorá stojí a padá na „Reign In Blood“. No, ale poďme ku koreňu veci. V menu, ktoré je veľmi jednoduché, si môžete vybrať, či si pozriete „Still Reigning“, bonusy alebo komentáre, rozhovory, rôzne zábery z backstage a reakcie fanúšikov. Ak kliknete na „Still Reigning“, tak sa na vás vyvalí skoro dvadsaťročný materiál, ktorý je ale zaodetý do nového hávu. Perfektný zvuk, skvelá atmosféra a strhujúci výkon kapely dávajú dokopy zabijácky produkt, ktorý v pohode prevalcuje všetky moderné kapely. Po kliknutí na bonusy sa dočkáte ďalších šiestich songov, ktoré vás definitívne odrovnajú, ak sa tak už nestalo pri sledovaní „Still Reigning“. A pokiaľ sa týka rozhovorov a inej vaty, tak odznejú tam síce zaujímavé veci, je tam aj na čo pozerať, ale nieje to ani nič zvláštne, čo by ma prinútilo si túto časť DVD pozrieť viackrát. Naživo som SLAYER videl len raz, a to bez Lombarda. Uznávam, že každý jeden bubeník, ktorý pôsobil v SLAYER po odchode Lombarda, bol po hudobnej a aj technickej stránke lepší, ako Lombardo, ale Lombardo k SLAYERU patrí, a len s ním je SLAYER SLAYEROM. V podstate by som tu už aj mohol skončiť, pretože v podstate nieje o čom. Ono to treba vidieť a nie o tom čítať. Dovolím si ale ešte upozorniť na poslednú skladbu „Raining Blood“, počas ktorej sa na kapelu začnú valiť hektolitre „krvi“. Vyzerá to naozaj dobre a zaujímavo. Skôr, ako som to videl, som sa bál, že táto kečupáreň bude pôsobiť skôr smiešne, ako dobre, ale mýlil som sa. Prívaly „krvi“ mierne pokazili zvuk, hlavne u bicích, no čudujem sa, že to vôbec gitaristi dokázali dohrať, predsa len elektrina a tekutiny sa nie veľmi znášajú. No a ten mierne zhoršený zvuk je prijateľnou daňou za takéto skvelé, krvavé divadlo...