Asi sa nenájde veľa priaznivcov metalu, ktorí by pochybovali o zásadnom vplyve BLACK SABBATH na jeho tvár. A ak sa pozrieme ďalej, uvidíme ROLLING STONES, snáď prvú rockovú kapelu, ktorá do novovznikajúceho žánru priniesla korenie škandálov a excesov. Preto je šokujúce, že po 41 rokoch od vzniku v len pramálo pozmenenej zostave dokážu stráviť Jagger & spol. vyše roka na turné, čítajúcom 116 koncertov...

Priznám sa, že som ROLLING STONES nikdy nemusel, aj keď k muzike z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov mám úplne opačný vzťah. Napriek tomu rád konštatujem, že „Live Licks“, dvojkompakt zachycujúci spomínanú „Licks“ šnúru, pokrývajúcu roky 2002 a 2003, je plný špičkového materiálu. Tématicky rozdelený na „greatest hits“ na prvom disku a „rarities“ na placke druhej, prináša akurát toľko materiálu, koľko by slušilo mať napočúvané v rámci „povinného počúvania“, kapitola „História rocku“. Tracklist si môžete prezrieť vľavo, kvalita prevedenia je veľmi príjemne staromilská a autentická. Očakával som bombastickosť a kryštalický, takmer štúdiový zvuk tak (často nechvalne) známy zo „živákov“ hviezd podobného razenia, a dostal som surovosť, vyslovene archaický sound. O baladách „Paint It, Black“ či „Angie“ ťažko veriť, že boli natočené počiatkom dvadsiateho prvého storočia, (tradične) rockandrollové hity ako „You Can´t Always Get What You Want“ či „It´s Only Rock And Roll“ sú doslova „dirty“, včetne dôsledne „dobových“ aranžmá a zvuku gitary.

Druhý disk sa nesie v snáď ešte ortodoxnejšom duchu, tucet (mne) úplne neznámych skladieb splýva do jednej rockandroll-blues-oldie vlny – šľapajúca rytmika, barový pianista, a nezameniteľný Jaggerov hlas – a ešte viac ukazuje, že valiace sa kamene z „čiernych“ koreňov čerpajú počas celej svojej kariéry viac než dosť.

„Live Licks“ je príjemnou zbierkou pre človeka, čo od ROLLING STONES nemusí každú notu, sympatickou kompiláciou, o ktorej viem, že ju raz za pár mesiacov do playeru strčím aj o zopár rokov. Ktovie, koľko z mojich aktuálnych favoritov sa takého statusu dočká...