MARDUK vydali ďalší album, potrebuje to ešte nejaký komentár? Potrebuje to vôbec recenziu? Švédi rozhodne patria k tej skupine spolkov, ku ktorým má každý nejaký vyhranený vzťah, či už kladný alebo záporný. Vopred upozorňujem, že v recenzii nebudem rozoberať image, respektíve názory, akými sa kapela prezentuje.

Jedinci trocha sledujúci scénu určite zaznamenali nedávne zmeny v zostave, kde odišli priam kľúčové osoby v podobe vokalistu Legiona a basáka B. Wara (mimochodom tí už zakladajú ďalšie zoskupenie). Po takýchto personálnych zmenách by jeden očakával nejakú výraznú zmenu v smerovaní hudobnej produkcie švédskych antikristov. Aby som to hneď rozlúskol, tak poviem, že by to bola kardinálna chyba. Zdá sa, že u MARDUK vývoj nehrozí a je úplne jedno, či bude v kapele spievať Karel Gott, stále budú hrať svoju hudbu vyvíjajúcu sa len mierne v "pure blackových" hraniciach, ktoré si sami postavili.

Aj napriek tomu, že opis hudby bude skôr nosením dreva do lesa, patrí sa to spomenúť. Kto počul niektorý z dvoch predchádzajúcich albumov, to už vôbec čítať nemusí. Takže pure black je celkom jednoduchá a zrozumiteľná škatuľka. MARDUK však majú vlastnú šablónu, alebo schému, podľa ktorej pri tvorbe postupujú. Na jednej strane sú to (ozaj)ultrarýchle tradičné blackové sypačky, na strane druhej epickejším dojmom pôsobiace mohutné pomalé valivé kompozície (ak sa to tak dá nazvať). Pomer týchto dvoch zložiek sa mierne líši album od albumu. Napríklad "Panzer Division Marduk" bol sypačka od začiatku po koniec, predchádzajúce CD bolo v tomto ohľade vyvážené. Novinka je zas posunutá v globále k rýchlejším zásekom. Treba povedať, že obe časti sú dlhoročným drhnutím tohto štýlu obstojne zvládnuté.

Technicky nemám nahrávke čo vytknúť. Zvuk je solídny a mohutne pôsobiaci, nástroje čitateľné, skladby nenudia a v rámci žánru sú dostatočne pestré. Občas sa blysne na pomery ozaj zaujímavý nápad (frázovanie v "Life´s Emblem" a pod.). Správna energia tu je, inštrumentálne sa opäť nejedná o zázrak, noví členovia sa osvedčili. Hlavne v sfére vokálov Mortuus prináša drobné osvieženia, ale nejedná sa o nič, čo by udrelo jednoznačne do uší. Takže kde je chyba? Pravdupovediac neviem presne. Asi to bude tým, že kapela stále varí z vody, ale na druhej strane malo by to byť inak? Ak sa nájde niekto, kto ešte v živote nepočul MARDUK a má rád pure black, tak by ho mohlo toto dielo zaujať, skalní si taktiež príjdu na svoje. Tí, ktorí znechutene nemávnu nad "Plague Angel" rukou si ho vypočujú a pokrčia plecami v konštatovaní, že tu máme opäť novinku v starom háve, jemne nadpriemernú, ale reálne nič viac..

P.S.: Neviem, či sa niektorí českí priatelia potešia pomenovaniu úvodnej skladby "The Hangman Of Prague"...