Tak sa nám do Bratislavy konečne zase vrátil kvalitný UG koncert! Po rokoch striedmeho pôstu až hladovky – prerušovanej len vianočnou žranicou v podaní tradičného Winter Solstice Eve – sa konal pokus o reinkarnáciu kedysi doslova kultového bratislavského kulturáku v odľahlej Dúbravke. Ľudové vstupné, avizovaný skvelý zvuk (na onom mieste vec nevídaná) a slušná súpiska kládla minimálne zvedavé otázky.

Zhruba 45 minút po začiatku to rozbalili SPECIAL GUEST. Nová zostava (len druhý koncert v tomto zložení) však skrývala ostrieľané mená: spevu sa chopila Nela (ex-THALARION), o klapky sa starala Gianna (DEPRESY, ESSENCE OF EXISTENCE) a dámy zozadu istilo jadro kapely, trio v zložení bicman Victor (ex-GALADRIEL), Dáša (ALICE COOPER REVIVAL BAND) so šesť- a päťstrunnou basou a mimoriadne schopný gitarista Boris. Na kapele je vidno, že sa ešte len zohráva. Štýlovo by sa dalo pohybovať v oblasti vymedzenej MADDER MORTEM či ATROX, išlo o inštrumentálne ambicióznu muziku so ženským vokálom. Bohužiaľ Nela akokeby stále váhala, či sa do spevu poriadne oprieť – technicky svoje party zvládala dobre, v úlohe frontmanky však pôsobila neisto. Jej prejavu chýbala väčšia dávka energie a v dobrom zmysle slova showmanstva... Party gitary, basy a bicích skutočne prezrádzali snahu o komplikovanosť (za veľa hovorí „Exit 5“, inšpirovaná modernou inkarnáciou KING CRIMSON), aj keď jednotlivým pasážam chýbalo trochu organickejšie prepojenie, takisto zvuk bol „redší“, ako optimum. Napriek tomu mi je ľúto, že SPECIAL GUEST si zrejme vyberú ročnú pauzu – a z reakcie divákov, namotaných na covery „Painkiller“ od JUDAS PRIEST či „Mirror“ z tvorby DREAM THEATER som mal podobný dojem. Potenciál a ambície má pätica na slovenské pomery výnimočné.

Druhí vystúpili na pódium potrati z Nitry, počúvajúci na meno ABORTION. Ťažko túto kapelu hodnotiť normálnymi kritériami. Primitívny grind so zábehmi do punku či deathmetalu, všadeprítomná recesia a vulgárny humor, trojsekundový cover NAPALM DEATH, vyrevávané dvojhlasy frontmana Lepru a bubeníka Charlieho, narážky na blackmetalistov, „temných ako riť“ či heavymetalové pózy... (už) nič šokujúce, miestami vtipné, miestami ani nie. Na Brutal Assaulte ma ABORTION bavili viac – možno vďaka zástupu urputných priemerných kapiel, ktoré svoje nástroje ovládajú snáď ešte menej, ale o to vážnejšie sa berú. Otázka je, do akej miery ABORTION skutočne nezáleží na ohlasoch na ich muziku, ak sa berú skutočne s nadhľadom, tak nie je čo riešiť :-) Veď uvidíme, recenzia na novú dosku sa chystá.

Pódium sa uvoľnilo pre TYPHOID, ktorých som v minulosti párkrát odzívol, až kým som prievidzskú kohortu nevidel ako support legendárnych SUFFOCATION. V nitrianskej Starej Pekárni podali bohorovný výkon, a tak som bol zvedavý, či išlo len o náhodný priesečník ich formy a môjho rozpoloženia, alebo o pravidlo. Našťastie nesklamali ani teraz – vybalili masaker striktne americkej brutaldeathovej školy, intenzívny, zovretý, hutný a presný. O originalitu v tomto žánri príliš nejde, počíta sa umelecký dojem, a ten bol pre mňa – aj vďaka skutočne skvelému zvuku – na jednotku. Recenzie na ich novšie počiny sú nie náhodou takmer výhradne pozitívne, TYPHOID majú na prvú ligu minimálne v rámci Strednej Európy. Úspech chalanov (zakladateľská trojka plus Rado Godál zo zaniknutých talentov SYNTHETICALLY REVIVED) trochu zaskočil, a tak sa pridávala už raz odohratá „All You Need Is Gore“. Trefné. Teším sa, čo štvorica (2 gitary, basa, bicie) prinesie na chystanom štúdiovom materiáli.

O záver sa postaral bratislavský DEATH REVIVAL so súpiskou Sumo (ex-DEAD POETS SOCIETY) – bicie, Feďa – (RAVENARIUM, ex-LEGION OF DOOMED LANDS) – gitara, Šulo (ex-DEAD POETS SOCIETY) – basgitara, vedený mne neznámym „Chuckom Schuldinerom“. Akokoľvek revivaly nemám v láske, táto partia sa do udržiavania odkazu nesmrteľných DEATH pustila s vervou a odhodlaním, a ono sa to podarilo. Už raz ma príjemne prekvapili, tentokrát, s rozšíreným repertoárom pokrývajúcim širší záber dosiek Schuldinerovcov pozitívny dojem len pridupľovali. Frontman Chucka pripomína aj zjavom, a jeho spevu sa dá máločo vytknúť (snáď len tá komunikácia s publikom ukázala rezervy – v tomto ohľade však ani originálny frontman neexceloval). Sympatická spomienka na kapelu, na ktorej koncerte sa stretneme najskôr za pár rokov v pekle.

Tento koncert mi mohol dať odpoveď na otázku, či má ešte stále zmysel pokúšať sa v Bratislave o koncerty podobného razenia. A rád by som zdôraznil, že má. Zvuk sa konečne (hlavne vďaka Sumovi, ktorý sa oň postaral) vydaril na výbornú, avizovaný svetelný park bol takisto pôsobivý – až na nešťastne umiestnené a nadužívané stroboskopy. A keď pridám guláš vymieňaný za lístok na následnej afterpárty, tak sa skutočne nie je na čo sťažovať...