„Mezi kopci cesta je klikatá“ a kľukaté sú cesty osudov kľúčových členov legendárdnych MASTER´S HAMMER. Kým Franta Štorm sa usadil na špičke českej typografie, Tomáš „Necrocock“ Kohout sa okrem hudby rád venuje nie práve najtradičnejším sexuálnym praktikám. CD „Praktiky pohřebních ústavů“ je remake demopásky, nahratej Necrocockom ešte za čias Majstrovho kladiva, kedysi v roku 1990, keď samotný Kohout pracoval ako hrobár...

Po obligátnom intre „Smrt je teprve začátek“ sa rozkrútia kolesá pomalého čierneho kovu, postaveného na gitarových linkách a klasicky blackmetalových riffoch, s doprovodom pomerne umelo pôsobiaceho automatu a štipky kláves. „Spev“, teda prevažne efektom prehnaná deklamácia a šepot, vďaka výhradnému použitiu češtiny prispieva k tomu, že ako celok album trochu pripomína Necrocockove prvé a najslávnejšie pôsobisko. Bohužiaľ sa píše rok 2005 a úspech dosiek ako „Rituál“ od MASTER´S HAMMER či „Zjevení“ od ROOT bol daný do veľkej miery dobou vzniku. Album, nahrávaný v domácom štúdiu, ako celok však pôsobí dojmom lepšieho dema, v niektorých momentoch pripomína (tempom aj zvukom) „Casio roky“ Varga Vikernesa – ktorému sa vďaka kultovému statusu tiež čo-to prepáči. „Praktiky pohřebních ústavů“ síce prinášajú nemálo dobrých nápadov („Tlecí doba“ s automatovou „klepačkou“ je slušný hit, o skladbe „Porucha mechanismu pecí“ sa dá povedať to isté), je vidno, že Necrocock na gitaru stále „umí“, ale pre predchádzajúcou Kohoutovou tvorbou (okrem MASTER´S HAMMER aj KAVIAR KAVALIER) nepoznamenaných poslucháčov neprináša nič nové – snáď okrem textového obsahu.

Bohužiaľ, texty, akokoľvek sa snažia vyvolávať atmosféru a pôsobiť v rámci funebráckeho konceptu archaicky a temne, pôsobia skôr smiešne. Ťažko povedať, do akej miery myslel Necrocock verše typu „Brána se otvírá další várka/Tlející zápach/Je řádne rozložena./Tak rychle odnášejte/Jednu rakev za druhou/Ať deviace je řádně ukojena“ ako ad absurdum dovedenú recesiu. Vďaka ich polopatickej popisnosti a neohrabanosti pôsobia ako autentické zápisky narušeného patológa – ja len dúfam, že to tak malo byť.

A tak netuším, čo si mám o „Praktikách pohřebních ústavů“ myslieť. V zásade ide o vcelku počúvateľnú porciu pomalého blackmetalu staršej školy, šmrncnutého elektronikou. Ak toto CD malo ambície pobaviť svojou absurdnosťou a amatérskou naivitou, tak sa to snáď podarilo, aj keď moja šálka kávy chutí trochu inak. V prípade, že sa pod tentokrát nie príliš podareným obalom z dielne Chymusa skrýva dielo myslené smrteľne vážne, tak ide skôr o čaro nechceného vtipu. Každopádne keby Necrocock nebol gitaristom MASTER´S HAMMER, tak po jeho muzike, plnej úchyliek a patologických porúch, ani neštekne pes.

P.S.: CD obsahuje kvalitne spracovanú multimediálnu stopu s klipmi k bonusovým (a do súčasnosti datovaným) skladbám „Prázdniny“ a „Oligofrenní dívka“ a dokumentárnym materiálom.