OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Kto má živáky radšej, než oficiálne štúdiovky, ruky hore! Povedzme si rovno, byť na koncerte osobne a počúvať ho z nejakého záznamu je príliš veľký rozdiel na to, aby sa človek dokázal uspokojiť len tak s hocičím. Švédi ENTOMBED sa radšej poistili a vystúpenie, zachytené na CD a DVD "Unreal Estate" (DVD však nie je predmetom tejto recenzie), vybavili dostatočne exotickými lákadlami sľubujúcimi čosi výnimočné. Na veľkú škodu sa však CD dá iba počúvať, a tak vám môže byť jedno, či sa počas koncertu po pódiu preháňa 30 baletných tanečníkov a 10-ročné dieťa, hrajúce hlavnú úlohu vo vizuálnej časti "Unreal Estate". Z predčasných vyhlásení kapely, sľubujúcich na "Unreal Estate" aspoň pôvodný materiál nakoniec vlastne tiež nič nebolo.
Po nemastnom, neslanom klavírnom intre a podobne rozpačitom potlesku prichádza dvojica známych skladieb "Chief Rebel Angel" a "Say It In Slugs", ktoré svojho času patrili k otváracím kompozíciám dnes už pamätných opusov "Morning Star", resp. "Uprising". Pri znalosti pôvodných verzií niet čo dodať, kapela vsadila na čo najvernejšiu zvukovú reprodukciu na úkor "živákovej" autenticity, čo je diagnóza ťahajúca sa celým CD. Predeľujúci track "It Is Later Than You Think" nie je žiadnou kompozíciou, skôr minimalistickým intermezzom, kde hlavnú úlohu hrá monotónne hovorené slovo. Vzápätí sa ENTOMBED vracajú k rovnakej dvojici albumov, tentokrát skladbami "Returning To Madness" a "Mental Twin". Zvuk, nasadenie a feeling skladieb ENTOMBED na štúdiových albumoch v sebe nesie dostatočné množstvo "skúšobňovej" drsnosti a punkovej špinavosti, než aby tie isté skladby, zahraté naživo, v sebe priniesli akýkoľvek nový rozmer. "Night Of The Vampire" bola svojho času šokujúca skladba, oddeľujúca ENTOMBED od striktne death metalových fanúšikov, našepkávajúca čosi o podobe ich budúcej tvorby. Štýl, ktorý by sa dal najlepšie opísať ako deathový blues (skladba je cover verziou Američana Roky Ericksona vychádzajúceho z psychedelickej scény šesťdesiatych rokov), srdcervúco danzigovsky odspievaný banálny refrén a jednoduchý "home-made" klip, v ktorom sa členovia ENTOMBED s falošnými upírskymi zubami váľajú v snehu, svojho času symbolizovali prínos týchto Švédov do hudobne spestrujúcej sa dovtedy monotónnej death metalovej rodiny. Verzia na "Unreal Estate" je prvou, ktorá osloví čerstvosťou. Možno kvôli dostatočnému časovému odstupu od nahratia originálu (1995), "The Night Of The Vampire" je prvým skutočným oživením albumu, ktorý sa inak ukazuje ako čoraz zbytočnejší. Viditeľné je to vzápätí: titulná "Unreal Estate", konečne nová skladba, je iba minútovým trackom, jeden opakujúci sa riff, navyše takmer polovica trvania tracku je iba mohutný potlesk. O nasledujúcich "In The Flesh" a "Something Out Of Nothing" je už vlastne škoda hovoriť. Viac totiž človeku dodajú chuť na album "Uprising", z ktorého pochádzajú, než aby fungovali samé o sebe. Päťminútová záverečná sonda do ďalekej minulosti "Left Hand Path" je už iba zaspomínaním na staré časy a ukončením celého tohoto štyridsaťminútového sklamania.
Zvukovo i inštrumentálne sa "Unreal Estate" pohybuje ďaleko pod hranicou opodstatnenosti živého albumu. Pokiaľ baletní tanečníci a desaťročné dieťa vo vizuálnej verzií tohoto predstavenia nepôsobia náhodou rovnako kŕčovito ako baletka v prehistorickom klipe Vader, na mieste kapely vydám radšej iba DVD. Album nijako nedehonestuje kvalitu pôvodných skladieb, a takisto zrejme neodradí potencionálneho fanúšika, pokiaľ toto bude prvý album ENTOMBED, ktorý si zaobstará (príde tak maximálne o najväčšie hity kapely ako "Year One Now", "Ensemble Of The Restless", či "The Fix Is In", ktoré tu prekvapivo nie sú). Pre niekoho, kto však považuje za dokonalý pôvodný zvuk albumov "Morning Star" a "Uprising" je to však strata času a zbytočne vyhodené peniaze, možno ak, tak ako podpora labelu Threeman Recordings, ktorý vedú samotní členovia kapely. Nominácia ENTOMBED na švédsku grammy na základe tejto nahrávky je však určite len pominutie zmyslov zodpovedných osôb.
Takmer zbytočný živý album, ktorý okrem omrviniek neprináša nič nové, navyše skôr ako sonda do bohatej minulosti tejto legendy švédskeho death metalu sa zbytočne viaže na album "Uprising".
3,5 / 10
L.G. Petrov
- spev
Uffe Cederlund
- gitara
Alex Hellid
- gitara
Jörgen Sandström
- basgitara
Peter Stjärnvind
- bicie
1. DCLXVI / Intermission
2. Chief Rebel Angel
3. Say It In Slugs
4. It Is Later Than You Think
5. Returning To Madness
6. Mental Twin
7. Night Of The Vampire
8. Unreal Estate
9. In The Flesh
10. Something Out Of Nothing
11. Left Hand Path (Outro)
Serpent Saints - The Ten Amendments (2007)
When In Sodom (EP) (2006)
Unreal Estate (2004)
Inferno (2003)
Sons Of Satan Praise The Lord (2002)
Morning Star (2001)
Uprising (2000)
Same Diffrence (1998)
DCLXVI: To Ride, Shoot Straight And Speak the Truth (1997)
Wolverine Blues (1993)
Clandestine (1991)
Left Hand Path (1990)
V podstate mi neostáva nič iné ako s V-durom súhlasiť. Podľa mňa zbytočné album. Keď si chcem vypočuť ENTOMBED, tak si radšej pustím „Wolverine blues“, „DCLXVI - To Ride, Shoot Straight and Speak the Truth“, "Morning Star" alebo "Uprising". Hudobne a aj zvukovo je toto album OK, ale absolútne zbytočné. Tejto nahrávke chýba dravosť ozajstného živáku. Snáď je DVD o niečom inom, to pevne verím a som naň zvedavý.
náhodou tahle deska se mi líbí fakt dost :))
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.