OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
O tom, že napíšem recenziu tohto počinu, som rozmýšľal už poriadne dlho, len rešpekt pred týmto skvostom mi akosi bránil. A ani teraz si niesom celkom istý, či budem schopný tento album dostatočne a fundovane zhodnotiť. Impulzom k tomu, aby som sa do toho pustil, bolo vydanie remasterovanej verzie s kopou bonusov, ktorú sa rozhodla vydať firma Roadrunner tohto roku. Hlavne potom, ako sa mi to dostalo do rúk... :o)
„Focus“ je medzi metalovými hudobníkmi považovaný za akúsi učebnicu a zdroj nehasnúcej inšpirácie. To, čo na tomto viac ako desať rokov starom albume predvádza štvorica virtuózov, nebolo doteraz podľa môjho skromného názoru prekonané. Dnes sú za progress označované mnohé kapely, ale v porovnaní s tým, čo svojim debutom priniesli CYNIC, ide poväčšine len o slabý odvar. CYNIC vtedy priniesli celkom iný pohľad na metal a ukázali, že aj takto sa to dá robiť. Len ťažko by som mohol vyzdvihnúť niektorú skladbu nad ostatné, pretože sú všetky na rovnakej úrovni, aj keď paradoxne je každá iná, pri zachovaní nezameniteľného rukopisu kapely. Hneď prvá skladba „Veil Of Maya“ je priam ukážkovým príkladom, ako skĺbiť death metal s precíznymi hudobníckymi postupmi a náladotvorbou. Prelínanie pomalých jemných pasáži, s brutálnymi je takpovediac bez akýchkoľvek rušivých momentov. Veľmi pestrý spev, od ženských vokálov cez počítačom upravený nadpozemský vokál až po death metalový. Aj keď tu sa tiež nedá povedať, že ide o klasický „death metal vocal“. A či už sa započúvate do celku, alebo do toho, čo produkujú jednotliví muzikanti, tak stále je čo počúvať, a hoc túto nahrávku poznám už desaťročie, tak sa mi sem-tam stane, že tam začujem veci, ktoré som si predtým nevšimol. Takto by sa dala opísať každá skladba, ale nemalo by to žiaden hlbší zmysel, pretože to, čo CYNIC produkujú, je neopísateľné. Proste treba to počúvať a počúvať a počúvať... Ešte si neodpustím, aby som nespomenul inštrumentálnu genialitu s názvom „Textures“. Táto skladba ma vždy dostane, je v podstate na prvé počutie jednoduchá, ale geniálne melodická a prepracovaná do najmenších detailov. A pokiaľ sa týka slova „Remaster“, tak čo sa týka zvuku je tam cítiť nejaké zmeny oproti pôvodnej verzii, ale ide takpovediac len o kozmetické zmeny. Veď „Focus“ mal už v dobe svojho vzniku priam futuristický zvuk, takže ani nebolo treba veľa meniť. Väčších zmien sa ale dočkáte pri počúvaní bonusov. Prvé tri bonusy sú nanovo premixované (k mixu došlo v roku 2004) skladby „Veil Of Maya“, „I´m But A Wave To...“ a „How Could I“. Tieto skladby sú zmenené dosť, po zvukovej, ale aj kompozičnej stránke. A posledné tri bonusy pochádzajú z dielne skupiny PORTAL, ktorá bola nasledovníkom CYNIC a v ktorej pôsobila väčšina členov zostavy, ktorá natočila „Focus“. Tejto nahrávke dominuje hlas speváčky, ktorá hosťovala už pri nahrávaní „Focus“. Aruna Abrams dáva hudbe CYNIC ďalší rozmer. Prvé dve skladby, „Cosmos“ a „The Circle´s Gone“ sú o niečo jemnejšie a mäkšie ako CYNIC, ale o nič slabšie, alebo horšie... A tretia „Endless Endeavors“ je takpovediac, čisto-čistý CYNIC. Naozaj krásne skladby, ktoré som doteraz nepočul, len je škoda, že na toto CD neumiestnili celú nahrávku skupiny PORTAL (vzhľadom k dĺžke je to však nemožné), ktorá vznikla v roku 1995. Na deme, ktoré sa nikdy nedočkalo oficiálneho vydania, totiž bolo 10 skladieb. A určite je veľká škoda, že tento materiál hnije niekde v šuplíku. No snáď ešte niekedy v budúcnosti sa vydania aj tohto materiálu dočkáme. Veď aj v dobe vzniku „Focus“ by asi ťažko niekto predpokladal, že sa bude v roku 2004 robiť „dolis“. Veď v podstate CYNIC skončili preto, že v tej dobe akosi svet neprejavil o nich záujem. Proste „Focusom“ predbehli dobu o niekoľko rokov. Snáď je to aj takto dobre, pretože neverím, žeby ešte mohli prekonať tento album. A samotní muzikanti našťastie nezanevreli na ďalšiu tvorbu a tak ich môžete počuť v iných skupinách. Paul Masvidal a Sean Reinert v AEON SPOKE (pop); Sean Reinert a Sean Malone na prvom albume bandy s názvom AGHORA (metal-jazz); Sean Malone a Sean Reinert na prvom albume GORDIAN KNOT (rock-jazz) a na druhom albume tej istej skupiny sa k nim pripojili okrem iných muzikantov aj ostatní kolegovia z CYNIC, Jason Göbel a Paul Masvidal. A v mnohých ďalších projektoch...
Vydanie tohto CD verím, že poteší okrem mňa aj množstvo ďalších ľudí, ktorí dokážu oceniť kvalitu a pevnosť základov, ktoré CYNIC týmto albumom postavili.
Nadčasové, unikátne a nedocenene dielo, od ktorého vzniku uplynulo jedenásť rokov, no aj napriek tomu ostalo podľa môjho názoru doteraz nikým neprekonané.
Paul Masvidal
- spev, gitara, git. syntetizátor
Sean Reinert
- akustické/elektrické bicie, klávesy
Jason Göbel
- gitara, git. syntetizátor
Sean Malone
- basgitara
1. Veil Of Maya
2. Celestial Voyage
3. Eagle Nature
4. Sentiment
5. I'm But A Wave To...
6. Uroboric Forms
7. Textures
8. How Could I
9. Veil Of Maya (bonus)
10. I'm But A Wave To... (bonus)
11. How Could I (bonus)
12. Cosmos (bonus)
13. The Circle's Gone (bonus)
14. Endless Endeavors (bonus)
Kindly Bent To Free Us (2014)
The Portal Tapes (Compilation) (2012)
Carbon-Based Anatomy (EP) (2011)
Re-Traced (EP) (2010)
Traced In Air (2008)
Focus (remaster) (2004)
Focus (1993)
Vydáno: 2004
Vydavatel: Roadrunner
Stopáž: 72:31
Pôvodné vydanie: 1993
tak tady je to jasny
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.