OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
INFER – zostava prinášajúca svoje hudobné peklo tentokrát až z ďalekého východu. Peklo napovie, že kuť sa bude kov tentokrát čiste čierny bez akýchkoľvek ďalších prímesí. Tento štýl nie je na slovenskej scéne veľmi pertraktovaný, o to je však tento počin viac vzácny a zaujímavý. Netreba to ďalej veľmi komentovať a ideálny prístup k albumu je skočiť do zvukovej víchrice priamo po hlave. INFER nenechávajú nič náhode a snažia sa presadiť tým, čo tu už síce veľakrát bolo, ale zúčastnení protagonisti sú jednoznačne dosť vyspelí na to, aby neopakovali chyby minulosti.
Jadro kapely pôsobilo predtým v kapelách zaoberajúcich sa extrémnymi formami smrti a to je poznať. Prvým fakto(ro)m, ktorý pri počúvaní udiví, je nazvučenie bicích a bicie vôbec. Robo dokazuje, že je pekelne rýchly a dosť vytiahnutý zvuk rytmičáku vyznieva prinajmenšom zaujímavo. Druhý a ďalšie faktory si už nestihnete natoľko uvedomiť, pretože INFER vás medzičasom svojou produkciou stihnú zvalcovať. Ostrý black zahratý od podlahy, zúrivé gitary prelínajúce sa v devastujúcich linkách. Sólové melódie vedú častokrát besniacu hudobnú vlnu za sebou, aby s ňou v ďalšej chvíli synergicky splynuli a so zdrcujúcou silou dopadli na vaše sluchovody. Neočakávajte vymäknutejšie party, toto je jazda od počiatku po koniec. Rýchlosť a agresia len s občasnými zhupnutiami k mierne pomalším nátlakovo znejúcim častiam sú pre „In Cold Being“ charakteristické. Priliehavý názov albumu dopĺňa jeho totálne mrazivú atmosféru, ktorá mi evokuje práve starú severskú blackovú školu v tom najlepšom zmysle.
Aj keď to tak možno nevyznie, album prináša so sebou aj isté nóvum. A to v podobe atypického zvuku evokujúceho kombináciu brutálneho deathu a čistého blacku, ako som už načrtol v úvode. Ďalším faktom sú pomerne invenčné riffy a schopnosť zložiť zaujímavé melódie, tu som si obzvlášt obľúbil „The One Who Came After“, alebo „Destroying Your Desires“. Vokálny duet síce nie je prevratnou novinkou, ale prináša spestrenie. Kombináciou všetkých menovaných pozitív, nuda pri tomto albume nehrozí. Sympatické je aj to, že nikto z kapely sa nehrá na žiadnych strašných blackerov a svoju agresiu a postoje členovia ventilujú výlučne hudbou. Vyzdvihnúť musím tentokrát aj booklet, ktorý je štylizovaný do vkusnej modrej a spolu so zaujímavou grafikou pôsobí dosť profesionálne a opäť z neho nežiaria žiadne pseudosatanistické žvásty. Jedná sa síce o debutový materiál a ako u nás tradičné negatívum je najväčším problémom albumu zvuk. Neviem, či to bol zámer, ale zvuk pôsobí dojmom, akoby bol prebudený a pochováva tak niektoré sľubné linky. Nie je to však žiadny „showstopper“, dá sa cez to preniesť a nemusím sa báť povedať, že preniesť a zároveň vychutnať si jedno z najlepších diel na našej scéne v obore. Nádej tiež upieram k tomu, že takýto solídny materiál by sa mohol uchytiť aj v zahraničí bez väčších problémov.
Ukážky z recenzovaného CD si môžete vypočuť na stránke FORENSICK MUSIC.
Slušný black evokujúci archaickú severskú školu v tom lepšom slova zmysle. Ak máte chuť na trocha hudobnej agresie v kvalitnom podaní so žiaľ mierne nevydareným zvukom, tento album za to stojí. Opäť sa jedná o dôkaz toho, že aj takýto typ hudby má dnes čo povedať.
7 / 10
1. In Cold Being
2. Liars Slavery
3. Summon By Wind Of Disease
4. Father Hell - Mother Death
5. Confession
6. The One Who Came After
7. Evil Is My Name
8. Ghost Of Nameless Grave
9. Destroying Your Desires
Vydáno: 2004
Vydavatel: Krv Records
Stopáž: 38:51
Produkce: INFER
Překvapivě nudný a staticky konzervativní (bez kláves) black metal s mírně melodickým a velmi hutným drhnutím strun, který díky početným klišovitým sypačkám ztrácí na přitažlivosti. Nápaditost chybí jak kytaristům tak bicím, vše zazdívají nevýrazné kytarové stěny a technicky sice kvalitně zahrané, nicméně velmi neinvenční bicí. Nízká míra původnosti, slabší zvuk bicích i kytar a takřka nulová invence vedou tvorbu kapely k tomu, že podobně jako u mnohých dalších skupin tohoto stylu musím konstatovat: poslech INFER mě celkem důstojně nudil, snad kromě některých horor-televizních inter, nicméně i ty jsou něčím co tito milí černooděnci okoukali odjinud.
Překvapení z pod Tater pro mě rozhodně není tak šokující. Ano, v případě "In Cold Being" určitě jde o nadprůměrnou nahrávku, ovšem k dostižení elitních kapel skandinávské scény pohybujících se na samotné špici stylového pelotonu ještě přeci jen chybí pěkných pár kilometrů. INFER jsou však teprve na počátku své pouti a ještě budou mít dostatek příležitostí svůj potenciál více rozvinout.
Prekvapivo kvalitný a pestrý konzervatívny (bez kláves) black metal s mierne melodickým drhnutím strún, ktorý napriek početným sypačkám nestráca na príťažlivosti a je obohatený i občasné uvoľnujúce spomalenia. Technicky výborne prevedený, nápaditosť nechýba gitaristom ani bubeníkovi. Na druhej strane nízka miera pôvodnosti, slabší zvuk bicích a fakt, že podobne ako u mnohých zahraničných hviezd tohto štýlu nezostáva nič iné, než konštatovať, že muzika INFER je síce kvalitná, ale tvoria ju idioti.
Debut s názvom „In Cold Being“ tejto black metalovej úderky vyšiel v týchto dňoch u KRV records (sublabel FORENSICK MUSIC). Hoc ide o vcelku neznámu bandu, momentálne ju tvoria muzikanti, ktorí sú dosť známi. Bubeník Robo trápil bicie u takých kapiel ako CONTEMPT, NOMENMORTIS, XIBALBA a u INFER vypomáha aj s vokálom. Gitarista a spevák Peter pôsobil v NOMENMORTIS, druhého gitaristu RUDA si môžete pamätať zo spolkov PHANTASMA a CARESS a basáka Frenkyho môžete poznať z kapely PERVERSITY, v ktorej stále pôsobí a kde trápi gitaru. Škoda, že v tejto aktuálnej zostave nenahrávali aj tento debut, pretože to podľa môjho názoru mohlo byť ešte o triedu lepšie, ale aj tak ide o veľmi silný materiál. Black metal v podaní INFER sa vyznačuje nekompromisnou rýchlosťou a pravým blackovým besnením. Dvojitý vokál album spestruje a je ďalšou vecou, ktorá ho vyzdvihuje z priemeru. Výborné zabijacke bicie sú druhou vecou, ktorá pri počúvaní udrie do uší a zaujme. Zvukovo je album na tom už o niečo horšie, ale stále veľmi dobre počúvateľne. No nech je ako chce, podľa mňa v prípade INFER ide o obrovský potenciál, ktorý keď sa správne využije...
Ja osobne black veľmi nepočúvam, ale v prípade tejto bandy robím výnimku a určite nie preto, že členov poznám osobne.
Po hudobnej stránke materiál v ničom nezaostáva za porovanteľnou produkciou zo severu Európy. (Brutal)deathmetalovo nazvučené bicie sú skutočne originálnym spestrením zvuku, ktorý aj napriek spomínaným technickým nedostatkom zaujme, čo je v záplave podobných skupín cenná devíza.
Bohužiaľ po prečítaní zopár rozhovorov s kapelou som sklamaný z toho, ako kapela sama seba štylizuje -- postupná extremizácia postojov je možno predajným ťahákom medzi ortodoxnými fanúšikmi, na mňa však pôsobí detinsky a odpudzujúco zároveň.
So zaťatými zubami hodnotím len hudbu, tentokrát za sedem...
Super album drzim palce
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.