MASTERPLAN žnú jeden úspech za druhým. V januári 2005 im vyšiel druhý album v poradí s názvom „Aeronautics“, ktorý je viac ako rovnocenným nasledovníkom výborného debutu. Za svoju nie veľmi dlhú existenciu si kapela vytvorila nezameniteľný štýl a zaradila sa k absolútnej špičke v oblasti power metalu, alebo ak chcete, melodického metalu. Už tento mesiac vyrážajú spolu so stajňovými kolegami CIRCLE II CIRCLE, Rob Rockom a PURE INC. na svoje prvé headlinerské turné, ktoré sa nevyhne ani Českej republike. Námetov na rozhovor bolo viac než dosť, preto som sa telefonicky spojila s jedným so zakladateľov MASTERPLAN, s Rolandom Grapowom, ktorý sa veľmi ochotne zhostil mojich otázok.

V tomto období si asi dosť zaneprázdnený promo rozhovormi. Ako znášaš tento rozhovorový maratón?

Nie je to také zlé, niektoré rozhovory robí aj Uli, ale väčšina pripadá mne. Väčšinu z nich sme však robili už v decembri a januári.

Jan a Axel už na na „Aeronautics“ prispeli svojimi nápadmi pri skladaní skladieb. Znamená to, že sa stali pevnou súčasťou kapely?

Každopádne. Axel a Jan nie sú žiadni spoluúčinkujúci hudobníci, ale pevní členovia MASTERPLAN. Brali sme to tak od začiatku, pretože pre nás je dôležitá jednota.

Zvýšilo vám zopár skladieb, alebo sa všetky dostali na album, prípadne na EP?

Nie, žiadne. Všetky sa objavili buď na albume alebo na EP, niektoré vyšli ako bonusy v Japonsku. Žiadna skladba neostala nazvyš. Dohromady sme nahrali štrnásť skladieb.

Na rozdiel od EP „Enlighten Me“ sa na „Back For My Life“ nenachádzajú žiadne cover verzie. Prečo?

To bola náhoda. Ani vtedy sme to neplánovali. V tom čase sa nás spýtali, či nechceme prispieť na tribute album LED ZEPPELLIN. Teraz sme mali dosť vlastných vecí.

Skladba „After This War“ pochádza pôvodne od IRON SAVIOR. Skladbu ste prearanžovali a napísali ste k nej nový text. Vyšiel tento podnet od Jana Eckerta, keď v minulosti pôsobil v IRON SAVIOR?

V každom prípade, pretože Jan túto skladbu napísal, keď bol v IRON SAVIOR. Podieľal sa na nej aj Piet Sielck, ale Jan je jej autor. Ak mám byť úprimný, nebol som ňou práve nadšený, preto sme ju prerobili a spravili z nej v podstate celkom novú skladbu. Pozmenili sme i názov z pôvodného „After The War“ na „After This War.“

V súvislosti s novým albumom je pred vami turné. Zaujímalo by ma, ako u vás prebiehajú skúšky, kde sa stretávate, keď každý z vás žije v podstate inde.

Práve minulú sobotu sme sa stretli prvýkrát na skúške v Hamburgu. Hamburg je ideálne miesto na stretávanie sa, pretože sa tam dajú vybaviť všetky obchody okolo hudby. Je tam náš manažment, dôležití ľudia a mesto nám vyhovuje aj svojou polohou, tým že je na severe Nemecka. Aj turné začíname práve v Hamburgu.

Mohli ste rozhodovať o predkapelách, ktoré s vami pôjdu na turné?

Nie, o tom rozhodovalo vydavateľstvo. Bol som úplne nadšený, keď som sa dozvedel, že to budú práve tieto kapely. Všetky sú naviac pod našim labelom, pod AFM Records. Veľmi sa na ne teším, pretože všetko sú to skvelé kapely.

Flying Aces Tour 2005 je pre MASTERPLAN prvým turné v pozícii headlinera. Aký je to pre teba pocit, ísť na pódium opäť ako headliner?

Už som dlho nestál na pódiu ako headliner. Teším sa na to a zároveň som napätý, aké budú reakcie publika. Pôjde o inú situáciu, lebo keď hráš ako predkapela je to oveľa jednoduchšie, odohráš koncert a hotovo. Keď vystupuješ ako headliner, nesieš za koncert oveľa väčšiu zodpovednosť.

Momentálne žiješ na Slovensku, navštívil si u nás aj nejaké koncerty. Páčila sa ti nejaká slovenská resp. česká skupina?

Áno, bol som napríklad minulý rok v Martine na koncerte SHAMAN, kde vystupovali tri české kapely (SALAMANDRA, POWER 5, KRLEŠ, - pozn. aut.). Tie sa mi veľmi páčili. Bolo vidieť, že hudbu majú v krvi. Po koncerte som sa s nimi zoznámil a pokecali sme spolu.

Ak sa nemýlim, jedna z týchto kapiel, POWER 5, by mala hrať ako predkapela na vašom koncerte v Plzni.

Ó, tak to je fajn. Tak sa opäť stretneme!

Jedna zo skladieb na „Aeronautics“ nesie rovnaké meno ako tvoj klub v Hamburgu – „Headbangers Ballroom“. Budeš schopný viesť klub odtiaľto? Alebo nie si šéfom tohto klubu?

Ja som len účastník, Oliver Otto je šéf. Chodievam tam pravidelne, pozrieť sa na koncerty, stretnúť sa s priateľmi, ale len ako účastník. Nemám nič spoločné s vedením klubu a nezodpovedám ani za tamojšie koncerty. K skladbe ma inšpiroval Jorn, on napísal aj text, ktorý ma veľmi prekvapil.

Na koncerte SHAMAN si spolu s nimi a Timom Kotipeltom odohral skladbu „Breaking The Law“. Aký máš k nej vzťah?

Skladba ma neoslovila ani tak textovo, skôr hudobne. Je to jedna zo skladieb, na ktorej som vyrastal a JUDAS PRIEST boli jednou z prvých metalových kapiel, ktoré som začal počúvať.

Obľubuješ takéto spontánne jam sesions?

Vlastne ani nie. Snažím sa vždy zahrať čo najkvalitnejšie a preto si potrebujem skladbu dopredu nacvičiť, aby som na pódiu nerozmýšľal, aký akord nasleduje. To si vyžaduje trochu času. Ale keď som bol ešte v HELLOWEEN, zažili sme takéto jam sessions po koncerte v Španielsku. Jamovali sme s tamojšími hudobníkmi ešte dlho po skončení koncertu. Bolo to úžasné.

Plánuješ v budúcnosti pracovať na sólových projektoch?

Pomaly už začínajú vznikať malé nápady. Chcel by som nahrať niečo iné, aby to nebolo rovnaké ako predošlé dve moje sólovky. Niečo nové, samostatnejšie, čo by odrážalo vývoj. Rád by som oslovil aj zopár hudobníkov...

Keď si pôsobil v HELLOWEEN, bolo Ťa vidieť s gitarou Fender Stratocaster. V MASTERPLAN si začal používať viac Gibson Les Paul. Hodí sa táto gitara lepšie k zvuku MASTERPLAN?

Snažil som sa vymaniť zo škatuľky, do ktorej ma vďaka Fendere zaraďovali. Vrátil som sa ku svojej starej hre, od klasického zvuku k zemitejšiemu, viac rockovo-bluesovému zvuku. Najviac tomu zodpovedá Gibson, pretože má spomedzi gitár najmohutnejší zvuk. Pri projektoch alebo v štúdiu používam občas Fenderu, ale naživo už len Gibson.

Ale so SHAMAN si hral na červenej Fendere :-)

Hej, lebo na Slovensku som vtedy nemal žiadnu inú a bolo to tak narýchlo. Ale teraz tu už mám všetky gitary.

Nie je tajomstvom, že sa kamarátiš s Yngwie Malmsteenom. Nerozmýšľali ste nad spoločným albumom?

Asi dva-tri roky už nie sme v kontakte, nie, že by sa niečo stalo. Veľa sa uňho zmenilo, stal sa otcom... Celkom rád by som s ním spolupracoval, pretože som bol jeho veľký fanúšik, teraz už síce až tak nie, ale stále ho mám rád. Keď sa aj hovorilo o prípadnej spolupráci, jeho japonské vydavateľstvo bolo proti tomu.

Na fotkách je ťa dosť často vidieť s tvojimi psami. Pokiaľ viem, mali by to byť kanadsko-americké ovčiaky. Ako si sa dostal k takejto pomerne zriedkavej rase?

Pôvodne som chcel huskyho, ktorý sa mi veľmi páči. Táto rasa je však veľmi náročná na chov. Sú to silné psy, potrebujú veľa pohybu, behať dve až tri hodiny vkuse, až potom sa unavia, ak vôbec :-) Musel som hľadať inú alternatívu a prišiel som na kanadsko-amerického bieleho ovčiaka. Tammy mám osem-deväť rokov, je veľmi inteligentná. Ale Jana, môj druhý pes, je iná rasa.

Viem, je to kríženec bieleho ovčiaka a labradora.

Každá je povahovo úplne iná a obe sú veľmi milé. Vidím ich teraz menej, lebo ostali v Hamburgu, u mojej ženy, tam majú veľkú záhradu, kde sa môžu hrať... Je smutné, že ich nemôžem mať pri sebe.

Veľká vďaka za rozhovor!

Ďakujem Amokovi za pomoc pri realizácii rozhovoru.